BRATISLAVA - Výsledky Štatistického úradu SR odhalili, ktoré voľby do Národnej rady Slovenskej republiky (NRSR) boli pre voličov najlákavejšie a naopak najmenej zaujímavé. Rozdiel medzi týmito dvomi "naj" je až 30 %.
Doteraz najvyššia účasť voličov v parlamentných voľbách od vzniku samostatného Slovenska bola v roku 1998. Najnižšia bola v roku 2006. Kým v druhých demokratických voľbách do NR SR prišlo svoj názor vyjadriť 84 % oprávnených voličov, v roku 2006 bola účasť len 55 %.
Voľby v roku 1998 boli pre Slovensko špecifické. Víťazom sa síce stalo Mečiarovo HZDS, no nedokázalo vytvoriť vládu. Problémom bola podľa verejnosti až autoritatívna vláda tejto strany. Vladimír Mečiar navyše v marci 1998 prevzal aj právomoci prezidenta. Po voľbách získala jeho strana od voličov 27 % hlasov. Len tesne za ním s 26,33 % skončila nová opozičná SDK, ktorej predseda bol odídenec z KDH Mikuláš Dzurinda. Tieto voľby zohrali významnú úlohu aj v rámci vstupu do Európskej únie či NATO. Bola to práve Dzurindova vláda, ktorá oživila slovenskú ekonomiku a umožnila tak našej krajine získať status člena v týchto organizáciách.
Od roku 2006 sa účasť vo voľbách postupne zvyšovala. V roku 2010 bola volebná účasť na úrovni 59 %, pri predčasných voľbách v roku 2012 dosiahla 59 % a v roku 2016 prišlo voliť 60 % oprávnených voličov.
Účasť vo voľbách po roku 2006 však nebola ani raz vyššia ako vo voľbách pred týmto rokom. V prvých demokratických voľbách na Slovensku, v roku 1994, bola účasť 77 % a v roku 2002 prišlo voliť 70 % oprávnených voličov.
Najbližšie, v poradí ôsme voľby v histórii SR, sa budú konať 29. februára 2020. Kandiduje 25 politických strán, hnutí a koalícii. Ich počet sa ešte môže znížiť, pokiaľ by niektorá zo strán odstúpila. Politické subjekty môžu na kampaň minúť najviac tri milióny eur vrátane dane z pridanej hodnoty a musia disponovať transparentným účtom. Kampaň sa končí 48-hodinovým volebným moratóriom.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies