Nobelovu cenu za literatúru dostal spisovateľ, ktorý popiera genocídu v Bosne

Z rúk švédskeho kráľa Karola XVI. Gustáva si ju v Štokholme prebral rakúsky spisovateľ Peter Handke, ktorý v 90. rokoch aktívne obhajoval vojnové zločiny vtedajšieho juhoslovanského a srbského režimu, a viac-menej to isté robí dodnes. Udelenie tohto významného ocenenia práve Handkemu preto, aj napriek jeho možným literárnym kvalitám, kritizovala významná časť literárnej obce a mnohí komentátori rozhodnutie Švédskej akadémie označovali za nepochopiteľné a neobhájiteľné.

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vielen Dank für die vielen Glückwünsche an jene Leute, die mein Werk gelesen haben. Für mich war diese Nacht die Krone meines bisherigen Schöpfens und sie wird für immer in meinen Gedanken verbleiben. Der Künstler aber ist nie vollkommen, sein Werk nie beendet. Vielmehr als Preise und Anerkennungen ist das Ziel des Schreibens, seine Gedanken zu sammeln und ihnen Sprache und Ausdruck zu verleihen. Damit werde ich bis zu meinem letzten Atemzug fortfahren, nicht für Geld und Ruhm, sondern um das Verlangen meiner Seele zu stillen. #nobelprize #literatur #german #austria

Príspevok, ktorý zdieľa Peter Handke (@peter_handke), 17 Okt 2019 o 12:35 PDT

Zo samotnej akadémie na protest odstúpil jeden z jej členov, o jedného člena prišla aj komisia, ktorá každoročne nominuje kandidátov na Nobelovu cenu za literatúru. Utorkové udeľovanie ocenenia okrem toho bojkotovali predstavitelia siedmich štátov - Kosova, Albánska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Severného Macedónska, Afganistanu a Turecka.

Kosovský minister zahraničia Behgjet Pacolli už v pondelňajších hodinách vyhlásil, že "spisovateľ, ktorý podporoval (bývalého juhoslovanského a srbského prezidenta Slobodana) Miloševiča a jeho genocídu v Bosne a Kosove, si nezaslúži Nobelovu cenu".

"Spravodlivosť nakoniec zvíťazí. Nie lži, popieranie a falošné Nobelove ceny," dodal k tomu kosovský prezident Hashim Thaci. Ten počas balkánskych vojen tiež nebol žiadnym mierotvorcom a pôsobil ako jeden z veliteľov obávanej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK).

Handkeho mnohí jeho priaznivci obhajujú tým, že je len priaznivcom a obhajcom Srbov, na čom ešte nie je nič zlé. Pravdou však je, že stál pri Miloševičovi v čase, keď jeho režim páchal tie najväčšie zverstvá na ostatných národoch bývalej Juhoslávie. Jeho najšokujúcejšie výroky sa týkali genocídy v Srebrenici, pri ktorej Srbi povraždili 8-tisíc moslimských obyvateľov Bosny a Hercegoviny.

Genocídu v Srebrenici, ktorá je historicky dokázaným faktom a nikto seriózny ju nespochybňuje, Handke vždy popieral a tvrdil, že jej obete sa povraždili navzájom medzi sebou. Svoje názory na balkánske vojny Handke nikdy nekorigoval. V roku 2006 predniesol slávnostný prejav na Miloševičovom pohrebe, a krátko po zverejnení informácie o tom, že získal Nobelovku, zatelefonoval do srbskej televízie a vyzval srbských priateľov, aby si spolu s ním aspoň na diaľku pripili rajikou.

"Ako obyvateľka Sarajeva som z toho zhrozená. Je to popierač genocídy. Vyhlasuje, že žiadna genocída sa v Bosne neudiala. Nikdy mu to nezabudneme," cituje agentúra The Associated Press (AP) reakciu Bosniačky Senky Tinjak.