„Slová sú náboje, ktorými sa dá triafať priamo do stredu terča. Sú také mocné, že sa nimi ľahko porazí aj desaťhlavý drak, otvoria sa dvere žalára a z púšte sa urobí rieka."
Jedna veta môže všetko vybudovať, ale aj zrúcať. Má moc postarať sa o farebnú budúcnosť, ale rovnako tak dokáže zapríčiniť temný dnešok a ešte temnejší zajtrajšok. O tom, že slovo adresované inému, sa vplyvom emócií dokáže zmeniť buď na liek, alebo na jed, už hádam nepochybuje nikto. Ale už menej si človek uvedomuje, že aj to, čo vraví sám sebe, aká myšlienka sa mu preháňa hlavou pri sebahodnotení a aké okuliare si nasadzuje pri plánovaní dňa, čo ešte len bude, je často príčinou toho, že beznádej chodí vzpriamene, hoc by mala mať už dávno zlomený chrbát. Vyhlásiť niečo pozitívne v čase pokoja, nie je asi až také umenie. Ale povedať to uprostred toho najhoršieho, to si žiada odvahu hodnú najväčšieho bojovníka.
To nie je možné
V roku 2007 sa vo Virginii prihodilo niečo strašné. Ozbrojený muž najskôr zastrelil 33 študentov a potom spáchal samovraždu. Jednou zo zavraždených bola aj Caitlin Hammarenová, žiačka druhého ročníka, o ktorej sa vedelo, že v sebe prechováva energiu a skutočnú radosť zo života. Caitlin bola jedináčik, rodičov jej strata pripravila nielen o reč, ale aj o schopnosť zhlboka sa nadýchnuť. Obaja hľadali silu kráčať ďalej, aj keď zmierenie sa so smrťou dieťaťa, ktorá bola navyše nezmyselná, sa zdalo byť nad ich možnosť. Jedného dňa sa dostali k dcérinmu notebooku. Je dosť možné, že keď ho otvárali, ruky sa im triasli. Nad obrazovkou našli nálepku s textom: „Bože, viem, že dnes sa nestane nič, čo by sme spolu nezvládli."
Vďaka tomu sa jej matka postupne, krôčik po krôčiku, spamätávala a podišla bližšie k Bohu, aby od neho načerpala útechu. Čoraz viac sa pristihla pri tom, ako otvára Bibliu a hltá duchovnú literatúru. Slová, ktoré si prečítala na dcérinom notebooku, sa jej neustále objavovali v očiach, plietli sa jej do myšlienok, až sa pre ňu stali napokon osobnou záchranou.
Ona sama o niečo neskôr napísala do istého časopisu: „Smrť Caitlin ma vytrhla zo starého sveta a vniesla do nového. Do sveta, v ktorom sa môžu veci pokaziť, dokonca viac, ako som si dokázala predstaviť. Ale keď je Boh so mnou, nemôže sa mi stať nič, čo by som nezvládla."
Naozaj je to tak
Vetu, ktorá bola zobrazená na nálepke, sa nedá opakovať bez viery. Jej liečivý účinok spočíva v úplnom upnutí sa na Boha, v presvedčení, že neexistuje taká slabosť, ktorá by sa nedala obrátiť v silu.
„Bože, dnes sa mi nemôže stať nič také, čo by som s tebou nezvládla," hovorím si deň čo deň po prebudení.
Opakujem si to, keď ma nič netrápi. Znovu a znovu si to kladiem na srdce, keď sa ma zmocňuje smútok a akonáhle to vyslovím, som vždy o niečo silnejšia.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies