Vedcom sa podarilo vytvoriť približnú podobizeň ženy, ktorá žila pred viac ako šesťtisíc rokmi v Škandinávii. Svoju DNA zanechala v čiernohnedej hmote získanej z brezy, ktorú v tom čase používali pri výrobe kamenných nástrojov.
Podobizeň ženy žijúcej pred viacn ako šesťtisíc rokmi nazvali vedci Lola. Jej DNA objavili v "žuvačke" - čiernohnedej hmote získanej z brezy. V hmote objavili aj stopy po zuboch, pričom si myslia, že ju žuvali, aby bola viac poddajná, alebo tlmila bolesť zubov či iné choroby.
Ide o výnimočný objav
Je to zároveň prvý prípad, keď sa vedcom podarilo získať kompletný ľudský genóm z tohto obdobia z niečo iného ako z ľudskej kosti. Žena mala pravdepodobne tmavšiu pleť, tmavohnedé vlasy a modré oči. Geneticky sa viac podobala lovcom žijúcim v pevninskej Európe ako ľuďom zo strednej Škandinávie. Pravdepodobne pochádzala z populácie usadlíkov, ktorí sa po ústupe ľadovcov presunuli do tejto oblasti zo západnej Európy.
Ľudia konzumovali oriešky či divé kačice
Vďaka ďalším stopám v "žuvačke" zistili viac o živote na dánskom ostrove Lolland. Zistili, že do ľudského jedálnička patrili aj lieskový orech a divá kačica. Theis Jensen z Univerzity v Kodani uviedol, že "ľudia v kamennej dobe využívali voľne dostupné zdroje potravy až do neolitu, keď sa na juhu Škandinávie objavili domestikované a poľnohospodárske zvieratá".
"Žuvačka" je dorbe zachovaná
"Hmota je neuveriteľne dobre zachovaná a podarilo sa nám extrahovať mnoho rôznych bakteriálnych druhov, ktoré sú charakteristické pre orálny mikrobiom. Naši predkovia žili v inom prostredí, mali iný životný štýl a stravu, a preto je zaujímavé, ako sa to odrážalo na ich mikroflóre," uviedol vedec Dr. Hannes Schroeder.
Vedci objavili patogény a vírusy
Vedci v "žuvačke" takisto našli patogény, ktoré zapríčiňujú infekčnú mononukleózu a zápal pľúc, a tiež ďalšie vírusy a baktérie, ktoré sa prirodzene vyskytujú v ústnej dutine, no nespôsobujú žiadne choroby. Vedeckú komunitu potešil fakt, že vďaka týmto nálezom môžu pozorovať zmeny ľudských patogénov počas rokov. "To, že sme schopní získať typy starodávneho patogénu z materiálu, ako je tento, je celkom vzrušujúce, pretože môžeme študovať, ako sa vyvíjali a ako sa líšia od kmeňov, ktoré sa v súčasnosti vyskytujú," povedal člen výskumného tímu Dr. Schroeder, pre americký portál. "Priblíži nám to to, ako sa rozšírili a ako sa vyvíjali."
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies