VYSOKÉ TATRY - Zimný absolútny teplotný rekord bol v utorok (17.12.) prekonaný na stanici Lomnický štít. Nameraná teplota dosiahla 6,4 stupňov Celzia. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na sociálnej sieti.
"Najvyššia nameraná teplota v histórii meraní v rámci celej zimy na stanici Lomnický štít bola 6,4 stupňa Celzia," uviedli meteorológovia. Pripomínajú, že doposiaľ platný rekord z 15. decembra 2006 bol 5,8 stupňov Celzia.
Noc bola rekordne teplá aj v Piešťanoch, informoval SHMÚ. Teplota neklesla pod desať stupňov Celzia, a tak ide o rekordne teplú noc nielen pre stredajší dátum, ale aj pre obdobie celej meteorologickej zimy.
Rekord pred 20 rokmi
V roku 1989 sa vyskytla doposiaľ najteplejšia séria dní v rámci decembra. Z tohto obdobia je aj najteplejší decembrový deň, 19. december 1989 na stanici Veľký Meder (Čalovo) namerali teplotu 19,1, dva dni predtým tam aj v Hurbanove 19 stupňov Celzia.
"Na Skalnatom plese sme podľa operatívnych údajov zaznamenali teplotu vzduchu vyše 13 stupňov Celzia, čo je takmer absolútny rekord zaznamenaný v decembri na tejto stanici - doposiaľ platný je 14,2 stupňa Celzia v roku 1989," uviedol SHMÚ.
Minuloročná zima bola tiež teplá
Posledná zima bola na Slovensku teplá, a na severe aj dosť suchá, takže aj snehu bolo menej. V priebehu apríla a začiatku mája sa sneh roztopil aj vo vyššie položených horských oblastiach.
Christmas day temperature over England for the last 250 years. Only 5 have been below freezing in the last 50 years.
— Neil Kaye (@neilrkaye) December 18, 2019
The last 100 years of the series are almost 2°C warmer than the first 100 years of the series.#dataviz #GlobalWarming pic.twitter.com/6IjYVNy9JT
Keď je v zime a na jar snehu dostatok, pôda sa na jar zavlaží, a jarný nárast teplôt vzduchu nemusí byť taký razantný. No bez snehu pôda rýchlo vyschne, takže ak na jar prší len málo, teploty stúpajú rýchlo. Môže sa dokonca stať, že zima skočí rovno do leta, čo sa stalo aj tento rok. Jar trvala len necelé dva týždne.
Spor o globálne otepľovanie
Odlišné vedecké názory na príčiny globálneho otepľovania zahŕňajú názory napr. že globálne otepľovanie je prejavom klimatických cyklov, že za globálne otepľovanie môže kozmické žiarenie, že za globálne otepľovanie môže slnečný vietor, postavenie planéty Zem voči Slnku, pohyb slnečnej sústavy vzhľadom ku Galaxii či starovekého poľnohospodárstva. Odlišné názory na dôsledky globálneho otepľovania hovoria napr. o tom, že globálne otepľovanie má aj pozitívne dôsledky, či náklady na riešenie dôsledkov globálneho otepľovania by boli oveľa nižšie ako náklady na znižovanie emisií.
Atmospheric Rivers Fuel Most Flood Damage in the U.S. West. Climate Change Will Make Them Worse. https://t.co/VD6NVWyIes
— Svein T veitdal (@tveitdal) December 6, 2019
Just 10 intense atmospheric rivers caused nearly half the West's flood damage over 40 years. They're a hint of what's ahead with global warming. pic.twitter.com/ZZqsE213yz
Vývoj globálneho otepľovania
Medzinárodná skupina vedcov spracovala prvýkrát údaje o globálnom otepľovaní a stanovila prognózy ďalšieho vývoja po prvýkrát v roku 1990.
CO2 concentration (biggest issue concerning global warming) is correlated to average temperature of earth; yes it fluctuates but we have contributed more than double the highest CO2 levels in the last 200 years than they have ever reached in the past 1 million years pic.twitter.com/XjauCdD5tX
— Mal (@mini_mal_ism) December 11, 2019
Podľa údajov medzivládneho panelu sa priemerné teploty v budúcom storočí zvýšia dvojnásobne a možno aj viackrát, keď neznížime emisie a nezavedieme opatrenia, oproti očakávanému stavu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies