Svetová ekonomika by sa mala v budúcom roku odraziť od desaťročného minima a rásť o viac ako tri percentá. Pomôže jej podpis „fázy jedna“ obchodnej dohody medzi USA a Čínou, pokles pravdepodobnosti tvrdého brexitu, ale aj uvoľňovanie menových politík zo strany FED a ECB.
„Oživenie budú ťahať najmä rozvíjajúce sa trhy. Z veľkých ekonomík spomalia tempo rastu Spojené štáty a Japonsko, eurozóna a Čína zostanú stabilné,“ predpovedá analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Ekonomiky rozvíjajúcich sa krajín pôjdu hore
Vážená úroková sadzba hlavných svetových centrálnych bánk by podľa Pánisa mala klesnúť na sedemročné dno.
„Až 20 z 32 najdôležitejších centrálnych bánk sveta v tomto roku znížilo úrokové sadzby a mnohé v tom budú pokračovať aj v roku 2020. Najviac by z tohto vývoja mali profitovať ekonomiky rozvíjajúcich sa krajín, kde očakávame zrýchlenie dynamiky rastu ich HDP na 4,3 percenta z tohtoročného približne štvorpercentného rastu pri stabilizácii čínskeho rastu okolo šesťpercentnej úrovne,“ vysvetľuje Pánis. Tempo rastu ekonomík rozvinutého sveta sa pribrzdí na 1,4 percenta. USA spomalia pod dvojpercentné tempo pri vyprchávaní fiškálnych stimulov v neskorej fáze hospodárskeho cyklu, ktorý je už najdlhším v histórii.
Eurozóna zostane stabilná
Ekonomika eurozóny si udrží zhruba 1,2-percentnú dynamiku rastu, keď jej pomôže aj mäkký brexit, kvantitatívne uvoľňovanie ECB, hoci jeho efektivita je nízka, ako aj fiškálne stimuly. Japonskú ekonomiku pridusí rast spotrebnej dane a tempo jej rastu sa z tohtoročného 1,1 percenta spomalí ani nie na polovicu aj napriek stavebnej aktivite pred letnými olympijskými hrami v Tokiu. Už od konca leta vidíme prvé znaky zlepšovania sentimentu vo všetkých hlavných regiónoch sveta. A to podľa viacerých predstihových indikátorov na čele s indexmi nákupných manažérov.
„Na konci roka obchodnou vojnou ťažko skúšaný výrobný sektor opäť rástol, pričom aj sektor služieb zastavil spomaľovanie svojej aktivity. Pravdepodobnosť recesie vo svetovej ekonomike klesla podľa nás na menej ako 20 percent z vyše 30- percentných letných maxím,“ tvrdí Pánis.
V prvej fáze by oživenie svetovej ekonomiky mala ťahať spotreba domácností, keď ich netrápi vysoké zadlženie, miera nezamestnanosti je na viacročných minimách, v USA dokonca na 50-ročných a v eurozóne na dekádnych, solídny je tiež rast miezd a úrokové sadzby sú nízke. Rast spotreby by sa mal pretaviť postupne do vyšších kapitálových výdavkov firiem s cieľom uspokojiť domáci dopyt, čo postupne prispeje aj k oživeniu stagnujúceho zahraničného obchodu.
Riziká pre ekonomiku
Najväčším rizikom, ktorý v budúcom roku svetovej ekonomike hrozí, je obnova treníc v čínsko-amerických obchodných vzťahoch pri nevyspytateľnosti krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa.
„Negatívne vnímame aj riziko víťazstva prípadného socialistického demokratického kandidáta v amerických prezidentských voľbách v budúcom roku, prekvapivý odraz inflácie, najmä v USA, zlyhanie schopnosti uzavrieť beztarifnú obchodnú dohodu medzi Spojeným kráľovstvom a Bruselom či problémy s rastom ziskov vo firemnom sektore,“ hovorí Pánis. Hoci sa v budúcom roku očakáva posilnenie svetovej ekonomiky, väčšina tried finančných aktív nezopakuje tohtoročný vysoký rast, ktorý bol v mnohých prípadoch až dvojnásobne vyšší než dlhodobý ročný priemer.
„Trhy podstatnú časť zlepšovania sa makrodát, ako aj podpis obchodnej dohody medzi Pekingom a Washingtonom, totiž započítali už do cien. Najmä americké akcie sú hodnotovo bohaté a rizikové prirážky podnikových dlhopisov sú už teraz výrazne nízke,“ tvrdí Pánis.
Najviac by sa malo dariť akciám a podnikovým dlhopisom regiónov, ktoré za posledný rok a pol najviac trpeli spomaľovaním svetového obchodu. Ide predovšetkým o rozvíjajúce sa ázijské trhy, ale aj Japonsko, Južnú Kóreu, Brazíliu či eurozónu, kde by návratnosti malo pomôcť aj posilnenie lokálnych mien voči doláru.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies