BRATISLAVA - Posledný decembrový deň nesie meno po pápežovi Silvestrovi I., ktorý zomrel 31. decembra v roku 335. Počas jeho pontifikátu sa skončilo prenasledovania kresťanov a začal sa zlatý vek cirkvi.
Patrón dobrej úrody
Silvester sa stal jedným z prvých uctievaných svätých a jeho kult sa rozšíril do celej Európy. Bol patrónom domácich zvierat, dobrej úrody a býval zobrazovaný v pápežskom ornáte, s knihou, mušľou alebo býkom.
Rovnodennosť
Oslavy končiaceho a prichádzajúceho roku sa v stredoveku považovali za pohanský zvyk, a preto ich v roku 567 zakázali. V predkresťanských časoch bol ročný cyklus spojený s rovnodennosťou a slnovratom. Starí Slovania napríklad Nový rok slávili 25. decembra počas zimného slnovratu a tento zvyk sa udržal ešte dlho po príchode kresťanských misionárov. Medzi ľudom sa na našom území 1. január ako začiatok nového roka výraznejšie rozšíril až v 15. a 16. storočí.
Symbolika spojená s koncom roka
Tradovalo sa aj obradné umývanie a preobliekanie do čistých šiat. V domácnostiach sa napríklad nesmelo prať ani vešať bielizeň, pretože ten, kto by ju vešal, by mohol ťažko zomierať alebo obesiť sa.
Babí deň
Poslednému dňu v roku sa hovorievalo aj "babí deň". Na Silvestra chodili po dedine tzv. baby, dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden so slameným vencom a zvoncom, druhý v kožuchu, na ktorom mal sukňu zo slamy, prepásanú povrieslom. Ženy mali za úlohu túto slamu trhať a vkladať sliepkam do kurína, aby aj v budúcom roku dobre znášali vajíčka. Silvestrovskej noci a príchodu Nového roku sa pripisovala zvláštnu moc. Verilo sa, že čo sa v tú noc bude snívať, to sa aj splní.
Až po 2. svetovej vojne
Tradície sa líšili podľa jednotlivých regiónov a odzrkadľovali vtedajší život aj dobu. Veselice sa na Silvestra začali konať až po 2. svetovej vojne, pretože dovtedy boli zábavy zakázané až do Troch kráľov.
Gregoriánsky kalendár
V súčasnosti sa väčšina krajín sveta vrátane Slovenska riadi gregoriánskym kalendárom, ktorý je aj celosvetovo používaným systémom merania času.
Príchod nového roka však napriek tomu zostáva úzko spojený s kresťanským svetom, pretože tento kalendár zaviedol v roku 1583 pápež Gregor XIII., aby korigoval nepresnosti prestupných rokov predtým používaného juliánskeho kalendára. Juliánskym kalendárom sa doteraz riadi napríklad pravoslávna cirkev a Nový rok v ňom pripadá na 14. januára.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies