„V živote občas dostaneme veci, o ktorých si myslíme, že si ich môžeme nechať, ale napokon zistíme, že sme sa mýlili."
Ako to tá Julie Klassen robí, že pri čítaní jej kníh si človek praje, aby mal deň viac hodín, a to len preto, aby sa nemusel predčasne rozlúčiť s do detailov prepracovanými postavami?
Julie Klassen má jednoducho nesporne veľký talent a ten ukázala aj v literárnej novinke Panie z Ivy Cottage. Román patrí do knižnej série historky z Ivy Hillu, ale jednotlivé časti na seba nadväzujú iba voľne a dajú sa bez obáv spoznávať aj samostatne. Sériu spája predovšetkým malá dedinka, v ktorej sa dej odohráva a v ktorej každý každého pozná (alebo by bolo výstižnejšie vyjadrenie, že každý zasahuje každému do života). Veru tak, obyvateľstvo je nadmieru všetečné, ale aj takýto prehrešok sa razom odpustí, veď staranie sa do cudzích záležitostí sa tu deje s dávkou dobrosrdečnosti a treba priznať, že nejeden úbožiak aj potrebuje pomoc pri hľadaní šťastia.
Krásna a závislá
Rachel Asfordová je sirota. Zosnulý otec po sebe navyše zanechal poškvrnenú povesť a ona sa bez finančných prostriedkov musí zabezpečiť, ako len najlepšie dokáže. Zatiaľ býva v Ivy Cottage, v dievčenskej škole, v ktorej aj vypomáha. Žiaľ, stále to nestačí a Rachel vymýšľa a vymýšľa, ale nijaká možnosť jej nenapadne. Ešteže je tu Spolok milovníčok čaju a pletenia, tam dajú miestne ženy priechod fantázii a vyhútajú, že by bolo najlepšie, keby využila zdedené knihy po otcovi a otvorila si verejnú knižnicu.
Pravda, Rachel by mohla prispieť pre zlepšenie podmienok okamžitým vydajom, jedného dychtivého nápadníka už totiž má. A aj by to bola urobila, keby tá stará láska k istému mužovi, už konečne zhrdzavela.
Nepekná a nezávislá
Mercy je jednou zo zakladateliek a učiteliek dievčenskej školy. Nie je výzorom príliš pôvabná, aspoň ona sa za takú vonkoncom nepovažuje. V čom však zaostáva v otázke krásy, dopĺňa jej príjemná povaha, vysoká inteligencia a ochota nezištne pomáhať tomu, kto to potrebuje.
Dejová línia, ktorá sa rozprestiera okolo Mercy, by sa dala pokojne vnímať ako premena na labuť. Mercy labuťou je, ale musí sa naučiť pozerať sa tak na seba, musí vedieť, že má krídla, aby nimi konečne vzlietla.
Bude toho dosť
Do románu sa pripletú aj vedľajšie postavy, jeho rozsiahlosť mu to umožňuje a niektoré z nich by si zaiste zaslúžili aj vlastnú knihu. Bude tam toho dosť - niektoré zlomené srdcia sa budú musieť pozliepať, staré krivdy bude nutné nechať odpočívať v pokoji a niekto sa možno pohne z miesta a dá zbohom zraňujúcej minulosti.
Panie z Ivy cottage je výnimočne dobrá kniha, na ktorú sa len tak nezabudne.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies