Chov s voľným výbehom by nemal predstavovať zvýšené riziko infekcie a šírenia vírusu vtáčej chrípky

Uviedlo to vo svojom stanovisku k vyjadreniam Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) v súvislosti s výskytom vírusu H5N8 na Slovensku združenie Humánny pokrok.

Údaje poukazujú na skutočnosť

“Jasným príkladom sú údaje Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) z rokov 2016 a 2017, keď sa vírus H5N8 vyskytoval vo Veľkej Británii. Tá má najvyšší podiel chovov s voľným výbehom v EÚ (viac než 55% všetkých sliepok) a rovnako aj najvyšší celkový počet sliepok vo voľných chovoch. Napriek tomu boli prvými zdrojmi nákazy vtáčej chrípky intenzívne uzavreté chovy (klietkový chov má stále 35% podiel) a z 13 celkových prípadov ani jeden nepochádzal z chovu s voľným výbehom. Záverom je, že chovy s voľným výbehom podľa dostupných dát nepredstavujú zvýšené riziko infekcie a šírenia vírusu vtáčej chrípky. Dáta naopak ukazujú, že zvýšené riziko môžu tvoriť práve intenzívne klietkové chovy, transporty živých sliepok, a zlyhanie biologickej ochrany jednotlivých prevádzok, ktoré spôsob šírenia infekcií vysvetľujú spoľahlivejšie,” povedal predseda združenia Humánny pokrok Martin Smrek.

Intenzívne chovy sliepok vytvárajú podľa Humánneho pokroku (HP) dokonalú živnú pôdu pre vznik a šírenie patogénov.

“Snaha o vytvorenie čo najväčšieho zisku z každej jednej sliepky viedla v posledných desaťročiach k rozmachu intenzívnych klietkových chovov. Pre tieto priemyselné chovy je typická vysoká koncentrácia vtákov, vysoká miera šľachtenia spôsobujúca, že sú si vtáky geneticky veľmi podobné a kŕdle homogénne, a vysoké dávky stresu, ktoré sliepkam oslabujú imunitný systém a zvyšujú riziko šírenia nákazy medzi nimi. Výsledkom je prostredie, v ktorom sa vírusy dokážu extrémne rýchlo šíriť zo sliepky na sliepku, a vďaka tisícom či desaťtisícom vtákov v každej hale, majú výborné prostredie na ďalšie množenie sa a mutácie. Intenzívne klietkové chovy sú tak pre vírusové ochorenia vtákov dokonalou živnou pôdou ako aj silným zdrojom ďalšieho šírenia nákazy,” pokračoval Smrek.

Biologická bezpečnosť
Skúsenosti podľa združenia HP taktiež hovoria, že nie je možné zabezpečiť dokonalú biologickú bezpečnosť intenzívnych chovov a väčšinu výskytov infekcií H5N8 v minulosti vykazovali práve intenzívne chovy s relatívne vysokými štandardami biologickej bezpečnosti.

“Pre tento kmeň vírusu je zároveň charakteristické to, že jeho hlavným prenášačom nie je divožijúce vtáctvo či drobnochovy, a že dáta poukazujú skôr na hydinársky priemysel. Či už v podobe intenzívnych chovov, ktoré v prípade infekcie neraz svojou ventiláciou chŕlia vírus do svojho okolia a infikujú voľne žijúce vtáctvo, alebo pri živých transportoch zvierat, ktoré sa zatiaľ javia byť hlavným vektorom šírenia H5N8. Podobnú situáciu naznačujú dáta aj pri víruse H5N1, ktorý sa doposiaľ rozšíril len do 63 z 200 krajín sveta, čo naznačuje, že za jeho šírenie nezodpovedá migrujúce voľne žijúce vtáctvo, ale skôr ekonomické aktivity hydinárskeho priemyslu,” dodal Smrek.

Odpoveďou na šírenie vírusu vtáčej chrípky teda nie je podľa združenia HP zatváranie a chov sliepok v čoraz horších a horších podmienkach, v malých špinavých klietkach a ich vystavovanie zbytočnej krutosti.

UAE bans Hungarian and Slovak eggs in bird flu scare https://t.co/fwZ891ySpo pic.twitter.com/8II8Xzfg3A

— Middle East Monitor (@MiddleEastMnt) January 17, 2020

Najviac iinfikujú migrujúce vtáky

“Práve naopak. Odpoveďou je odklon od intenzívnych chovov, ktoré nedokážu dosiahnuť dokonalú biologickú ochranu a ktoré vytvárajú ideálne prostredie pre šírenie a mutovanie vírusov, nie len vtáčej chrípky. Jedno z efektívnych krízových opatrení, ktoré zároveň prihliada na potreby sliepok, je využívanie takzvaných zimných záhrad či veránd. Tie sú prístavbou halového chovu, no a počas migračných období či počas výskytu infekcií, naďalej umožňujú sliepkam voľný pohyb a kontakt s okolím a denným svetlom, pričom je možné ich zároveň izolovať od voľne žijúcich vtákov strechou a pletivom, alebo priehľadnými vonkajšími stenami,” uzavrel predseda združenia.

Na Slovensku sa vtáčia chrípka, tak ako teraz, aj v minulosti vyskytovala iba u voľne žijúceho vtáctva a v drobnochovoch hydiny v domácnostiach, kde boli sliepky infikované migrujúcimi vtákmi. A keďže práve tie sú šíriteľmi vtáčej chrípky, veľmi ohrozenými sú podľa Únie hydinárov Slovenska (ÚHS) preto aj veľkochovy nosníc s voľným výbehom, ktoré v poslednom období propagujú najmä ochranári a zahraničné obchodné reťazce.

"V týchto chovoch prichádza ku kontaktu s voľne žijúcim vtáctvom a vzniká tu nebezpečenstvo rozšírenia infekčných ochorení. Preto považujeme klietkové chovy nosníc za najbezpečnejšie," informoval v piatok na tlačovej konferencii riaditeľ ÚHS Daniel Molnár.

Humánny pokrok je združením pre rozvoj ľudskosti a udržateľnosti. Vznikol s cieľom priniesť na Slovensko silný hlas zvierat. Združenie je členom globálnej koalície Open Wing Alliance bojujúcej proti klietkovému chovu sliepok a medzinárodnej organizácie Fur Free Alliance bojujúcej za ukončenie kožušinového chovu. V roku 2019 presadilo združenie zákaz kožušinového chovu na Slovensku.