Malé ženy dobývajú svet

Nemyslí sa tým, pravdaže, malosť tela, hoci ani to sa nevylučuje. Reč je však predovšetkým o type žien, ktoré na prvý pohľad nevzbudzujú dojem, že by v ich vnútri driemala nadpriemerná sila.

Sú to ženy, ktoré či už z hľadiska veku, postavenia alebo rodinného pozadia, trpia predsudkami a spoločnosť si o nich buď nahlas klebetí alebo tajnostkársky šepká. Aká výhra potom prepukne, keď sa ukáže, že okolie zas a znovu vo svojich predpokladoch zlyhalo.

O tom je aj kniha Louisy May Alcott, ktorá niekoľko desaťročí prispieva k zahriatiu duše. Román Malé ženy sa odohráva v čase minulom, keď nežnejšie pohlavie nedisponovalo až toľkými právami, keď mužovo rozhodnutie bolo vraj vždy správne a rodiny sa často bili nielen s chudobou, ale aj kadejakou chorobou.

Ženy Marchové si ale poradili s nepriazňou osudu, pod vedením láskavej a múdrej matky sa zmierili s odchodom otca, ktorý bojoval v nebezpečnej vojne, vzdelávali sa a nehanbili sa postaviť zoči-voči vlastným citom.

Najmladší bývajú aj najrozmaznanejší
Najmladšia zo sestier Marchových, Amy, je občas otravne dotieravá, občas ufňukaná, občas najviac híčkaná, ale nikto sa na ňu nehnevá. Roztomilá povaha a jemnosť, ktorá pravdepodobne súvisí s jej zaradením sa do kategórie najmladších, musí dojať aj to najtvrdšie srdce. Síce vystupuje ako racionálna a vždy idúca v ústrety tomu, čo by malo byť správne, ale ani jej sa nevyhýba štipka romantizujúcej povahy. V istom období ju totiž najviac trápilo, že ak zomrie, bude najväčšou tragédiou skutočnosť, že ju ešte nikdy nijaký mládenec nepobozkal.

Najviac spokojná
Betsy je najviac utiahnutá, a azda aj preto ju čitateľ neraz chce objať aj naprieč knihou. Je spokojná v teple domova, neláka ju lesk večierkov, nesníva o odchode do zahraničia a ani sa nesústreďuje na nič, čo by prinieslo prospech len jej. Je najmenej sebecká, pokorná, a hoci ju osud dostihol, neroní slzy, ale svojou prítomnosťou hojí rany.

Ach, tá Jo!
Jo Marchová je najvýraznejšia. Jej spisovateľské nadšenie ju vrhá do všelijakých výmyslov, je nesmierne tvrdohlavá, ale vie byť aj márnivá. Keď raz predá svoje vlasy, aby mohla dať zisk mame na cestu za zraneným otcom, je v noci pristihnutá, ako usedavo plače. Jej sestra sa domnieva, že je ľútostivá kvôli otcovi, ale ona len jednoducho žiali za vlasmi. Jo vyvoláva sympatie, lebo sa v nej odzrkadľuje pravda, že človek nie je bez chýb, ale milovať ho treba napriek nim.

Romantička do špiku kostí
Meg je krásna, bystrá, ale nedáva to až tak okato najavo. Beztak je jej najväčšou prednosťou milota a pôvab, ktorý je viditeľný, hoci nemá dosť peňazí, aby si zadovážila honosné šaty. Niet divu, že ona sa zaľúbi ako prvá. Veď jej romantický duch ju k tomu priam volá.

Je to pre každého
Knihu Malé ženy si môže prečítať ktokoľvek, pretože je napísaná tak, že neostane sklamaný nikto, kto ju bude otvárať a nazerať do jej riadkov. Zasmeje sa nad výtržníctvom a bláznivými nápadmi, ktoré sestry podnikajú v sprievode divokého suseda Laurieho, pookreje sa pri spoznávaní hodnôt, ktoré, ako verím, nikdy nebudú mimo dosahu módy a neušetrí sa ani od zvierania hrude. V príbehu sa dá nájsť tak morálne poučenie, ako aj zmysluplne strávený čas. Pri čítaní veru bude nie utekať, ale priam sa pretekať, tak veľmi autorkin počin zaujme.