Nie je nič strašnejšie, ako keď zmizne nádej. Veď ona, hoci je neviditeľná, pomáha uvidieť malé svetlo uprostred najväčšej temnoty. Ona je tá, vďaka ktorej sa víťazí nad smrteľnou chorobou, ona ticho klope na plece, aby sa prebudilo tam, kde sa zdá, že nie je dôvod vstať.
Nádej, tá vydrží všetko, aj nepredstaviteľné muky, lebo vie, že nijaké obdobie (ani to najhoršie z najhoršieho), netrvá večne.
Beznádej je, naopak, tá, ktorá ničí, zabíja sny, vlieva pocit, že už nikdy nič nebude dobré. Že už sa tá obrovitánska diera na duši nezapláta, že uši nebudú počuť smiech. Kde je beznádej, tam chýba život.
Beznádeje je plná sobota, je ňou zaplavená. Ibaže Boh stvoril aj nedeľu.
Takto to byť nemalo
Nasledovníci Ježiša okúsili sklamanie, ktoré sa veľkosťou vyrovná obrovi. Verili, že On je ten, kto zachráni národ. Nepochybovali o tom, že On je ten, o ktorom proroci tvrdili, že raz sa zrodí a vykúpi človeka. Nádejali sa, že On ich vytrhne z pazúrov tých, čo ich zotročovali. Vari sa im to všetko len prisnilo? Videli na vlastné oči, ako premenil vodu na víno, ako slepému navrátil zrak, ako po jeho príkaze niekto vstal z mŕtvych.
Nie, oni by si nikdy neboli pomysleli, že sa všetko skončí tak tragicky. Ježiš bol ukrižovaný, zahynul pod ťarchou utrpenia a je uložený pod kamením v hrobe. Navyše sa poddali strachu, že ak si ľud vyvolil Ježišovu smrť, podobne tak zasiahne aj ich.
Celú sobotu prečkali v beznádeji. Ukrytí za dverami, nešťastní a ničomu nerozumejúci, mohli iba ak spomínať na to, čo bolo a už nie je.
On tu nie je
Len čo sobota pominula, nastalo ďalšie ráno. Hoci sa rozsvietil deň, nič nenaznačovalo tomu, že by prichádzajúce hodiny mali byť lepšie ako tie predtým.
Mária Magdaléna, iná Mária a ešte žena, ktorá sa volala Salome, sa vybrali k hrobu. Mali v úmysle mŕtveho Ježiša pomazať masťami, tak sa totiž zvyklo robiť a túto obyčaj chceli dodržať aj napriek ťažobe.
Aké nesmierne prekvapenie ich zastihlo, keď sa skutočne k hrobu priblížili. Nielenže bol kameň odvalený, ale prihovoril sa im anjel, ktorý im zvestoval čosi neuveriteľné. Ježiša vraj v ríši mŕtvych viac niet, je živý a čoskoro sa im opäť prihovorí.
A naozaj, sám Ježiš len svojou prítomnosťou uzdravil tých, ktorí už nedúfali v nič, iba ak v smrť.
Tie najneuveriteľnejšie zázraky postretnú občas až po prejdení si utrpením. Nie je príčina na smútok, nie je nijaká beznádej. Len čakaj, človeče a nezúfaj. Sobota sa už chýli ku koncu a vystrieda ju nedeľa. Hrob bude prázdny, veličizný kameň odvalený. Záchrana je blízko, má podobu Ježiša.
S ním nádej neumrie nikdy.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies