Existuje povesť o vtákovi, ktorý zaspieva iba raz v živote, sladšie ako ktorýkoľvek iný tvor na zemi. Len čo vyletí z hniezda, začne hľadať strom s tŕňmi a neoddýchne si, kým ho nenájde. Potom si sadne do nehostinnej koruny a vrhne sa na najdlhší, najostrejší tŕň. A keď umiera, premôžu ho smrteľné bolesti a zatrilkuje krajšie ako škovránok či slávik nádhernú pieseň, za ktorú zaplatí životom. Ale celý svet zmĺkne a načúva a Pán na nebesiach sa usmeje. Lebo to najlepšie je vždy vykúpené veľkou bolesťou... Tak aspoň vraví povesť.
Sám seba dobrovoľne odsúdiť na život v trýzni, to je buď najväčšia odvaha, alebo najhlbšia zbabelosť. Pohľad na to sa líši, vždy je to v závislosti od prežitého aj od toho, akú lásku človek pocítil. Niektoré srdce sa zaľúbi bez toho, aby kedy poznalo príchuť odlúčenia. Ale potom je tu i také, ktoré od začiatku vie, k čomu sa schyľuje. Má dosť rozumu na to, aby pochopilo, že cit sa nenaplní, že jediné, k čomu sa dovedie, bude nekonečné umáranie sa.
A o tom je aj kniha Vtáky v tŕní. Napokon, môže byť niečo tragickejšie v láske, ako keď sa do seba zahľadia obyčajné dievča a kňaz?
Colleen McCulloug napísala nesmrteľný príbeh, ktorý jedného pobúri, iného dojme na zbláznenie.
Ochranca
Malá Meggie sa s rodinou sťahuje do Austrálie. Má prebývať na tetinej farme a naučiť sa milovať nevyspytateľné podnebie. Nemá to ľahké, pretože útechu jej nedáva nikto. Bratia sú zaneprázdnení tvrdou drinou, otec zaopatruje a prispôsobuje sa a matka, och, tá matka je priveľmi zatrpknutá, než aby mala schopnosť zovrieť dcéru v náručí.
Blízko je už iba kňaz. Ralph sa bez predošlého uváženia podujme ochraňovať ju, stane sa jej dôverným priateľom a ani len netuší, že budúcnosť mu toto rozhodnutie zráta.
Nedá sa ujsť
Meggie rastie a okolie si postupne všíma. Aj Ralph to pozoruje a je stále menej imúnny voči vzrastajúcej príťažlivosti.
Jej teta navyše zomiera, a keďže to bola žena pomstychtivá a chorobne pripútaná k Ralphovi, závetom sa postará o peklo. Ralph si musí vybrať - napredovanie v kariére alebo ešte väčšie pripútanie sa k Meggie.
Bude to vopred prehraný boj. Bude to samá spomienka a večný útek pred niečím, čo aj tak vždy dobieha.
Až do konca
Autorka román podáva tak, aby čitateľ s hrdinami ostal až do úplného konca. Tragédia nespočíva iba v tom neukončenom a nečistom vzťahu, je prítomná všade. Je vpísaná do každého člena tej prekliato nešťastnej rodiny.
Kým sa z mladosti prejde na starobu, prečká sa všeličo. A Meggie a Ralph podstúpia aj nemožné, aby sa nakoniec dopracovali k zisteniu, že kúsok z toho druhého si so sebou ponesú kamkoľvek.
Ako to je s tou bolesťou, to neviem. Či to za to stálo alebo nie, keď je už raz vták lapený, nech teda aspoň zatrilkuje. Tak to je aspoň povedané v povesti.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies