Pre Boha sa tvoj príbeh ešte neskončil

Nemenný je iba začiatok, pretože človek si nemôže vybrať, kam a do akej rodiny sa narodí. Prostriedok je najdlhší, lebo v ňom sa odohráva podstata všetkého - do stredu prichádza láska, neodpustenie, nenávisť, úspech aj neúspech, radosť aj žiaľ. A koniec? Ten sa dostaviť musí, ale aký bude, to je už iná otázka. Verím, že krása či odpornosť konca závisí od prostriedku.

Hluché miesta
Nech už by bol ľudský príbeh akokoľvek svieži a dokonale prepracovaný, hluché miesto sa niekedy vynorí. Je to to obdobie, keď je ticho, dej sa neposúva, a ak aj nejako napreduje, je v ňom iba nutná činnosť. Hrdina je viac-menej osamelý, rozjíma o tom, čo sa stalo v predchádzajúcej kapitole.

Ako je možné, že som sa dostal sem?

Ak by sa to malo uzavrieť v hluchom mieste, nebolo by to nič, na čo by sa dobre spomínalo. Hrdina by trpel hanbou, vinou, zasekol by sa v kruhu.

Odkaz od Boha
„Nemyslite na predošlé deje, o pradávnych neuvažujte. Ajhľa, ja tvorím nové, už teraz to raší. Nebadáte to? Veru, robím cestu na púšti, rieky v pustatine," nachádza sa v Biblii.

Odpoveď je v otvorení očí. Vari to nevidíš, človeče? Boh koná, a aj tam, kde sa nachádza púšť a nikde niet ničoho, stvára prameň. Potečie a osuší hrdlo, uhasí potrebu.

Zamerať sa na čosi iné, než len na trpkú skúsenosť, prináša silu. Jeden chlapec ležal v nemocnici a trvalo to už nejaký ten čas. Vzdelávací systém mesta, odkiaľ pochádzal, diktoval učiteľom, aby učivo roznášali aj k ťažko chorým žiakom. Preto bola k nemu poslaná učiteľka, ale len čo prekročila prah a dostala sa do chlapcovej blízkosti, zneistela. Videla vážne popáleniny a vo výraze jeho tváre čítala bolesť.

„Prišla som ti povedať niečo o podstatných menách a príslovkách," trasľavo povedala. Hanbila sa, zmysel toho, prečo by to chlapec mal vedieť v takej ťažkej situácii, jej unikol. Návšteva sa skončila, ale učiteľka sa musela o pár dní vrátiť.

„Čo ste tomu chlapcovi hovorili? Veď on úplne ožil," privítala ju zdravotná sestra. Chlapec onedlho sám objasnil, aký zlom u neho nastal. Ak si dal niekto takú námahu, aby ho vyučoval podstatné mená a príslovky, znamená to, že nezomrie. Bude žiť a má nádej. Zameral sa na to najkrajšie - na život.

Možno...

Pre hluché miesto existuje vždy dôvod.

Uvádzam čosi, s čím by sa azda dalo stotožniť.

1. Možno sa niekomu rozletel plán na čiastočky, a hoci sa ho snaží uchopiť a poskladať do pôvodného tvaru, akosi to nevychádza. Nič ale nie je len tak, a aj keď prijať skutočnosť je niekedy namáhavejšie ako zdolať horu, pravdepodobne to nebol najlepší plán, aký by sa do príbehu zmestil. Predchádzajúca pasáž sa ukončila, a nekonečné úsilie obnoviť ju, je viac ako zbytočné. Nová vlna prichádza, s ňou úsmevné dialógy, ďalšie vzťahy a nádhera z prekvapenia.

2. Možno sa niekto dopustil čohosi nesprávneho a teraz je nútený zbierať plod zlého rozhodnutia. „Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh. Ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna," hovorí Boh. Vyznanie hriechu, oľutovanie a odvrátenie sa, spúšťa Božiu pozornosť a On potom nielenže zmení veľkosť trápenia, ale navyše si privlastní každý boj a víťazstvo vybojuje sám.

Jedna otázka
Aký príbeh chceš, aby sa o tebe hovoril na konci, čitateľ? Napíš ho, ži a dôveruj Bohu. Toto ešte nie je koniec.