Prezidentka Zuzana Čaputová by chcela vládu do dvoch týždňov

„Podľa pani prezidentky by bolo dobré, ak by sa mu to podarilo do dvoch týždňov,“ uviedol hovorca prezidentky. Samotný Matovič o termínoch nechce hovoriť. Chce však, aby bola podoba novej vlády známa čo najskôr.

Výhodou Matoviča je, že nie je pod časovým tlakom. Je nepravdepodobné, že by o poverenie prišiel a vládu by zostavil šéf inej parlamentnej strany. Druhou najsilnejšou stranou je Smer – sociálna demokracia (Smer-SD). S ňou však odmietajú ísť do koalície štyri politické subjekty, ktoré aktuálne vyjednávajú o vzniku vlády. So zostávajúcou stranou Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) tiež nechce nikto vládnuť.

O novej vláde rokujú OĽaNO, Sme rodina, Sloboda a Solidarita (SaS) a Za ľudí. V parlamente by obsadili 95 kresiel zo 150. Vláda sa potrebuje v parlamente oprieť o nadpolovičnú väčšinu, teda aspoň o 76 hlasov poslancov. Politológ Grigorij Mesežnikov preto hovorí, že situácia budúcej koalície je „komfortná“. „Nikto budúcu koalíciu neohrozuje, lebo nejaké iné kombinácie strán neprichádzajú do úvahy. Teda len širšia koalícia štyroch strán, prípadne by mala o jedného partnera menej,“ povedal agentúre SITA Mesežnikov.

Podľa neho sa teda ani sám Matovič nemusí obávať situácie, aká nastala v roku 2006. Vtedy sa totiž Smer usiloval čo najskôr vytvoriť vládu so Slovenskou národnou stranou (SNS) Jána Slotu a Ľudovou stranou (ĽS) – HZDS Vladimíra Mečiara. O zloženie vlády, ako poznamenal politológ, sa však usiloval aj Mikuláš Dzurinda zo Slovenskej kresťanskej a demokratickej únie (SDKÚ) a v hre bola tiež vláda pravice s Mečiarom.

Politológ poukázal na to, že medzi štyrmi stranami budúcej koalície sú rozdiely v tom, ako má vláda vyzerať a ako si rozdelia rezorty. „Môže nastať situácia, že budú rokovať dlhšie alebo sa možno dohodnú skôr. Predsedovia OĽaNO Matovič, Sme rodina Boris Kollár, SaS Richard Sulík chcú mať rokovania za sebou rýchlejšie,“ zhodnotil Mesežnikov. Líder Za ľudí Andrej Kiska sa podľa politológa snaží, aby prípadné reputačné škody strany boli čo najmenšie. „Čo sa týka Sme rodina, sú dôvody, ktoré nútia Kisku k opatrnosti,“ dodal Mesežnikov.

Na Slovensku vznikali vlády v expresnom režime, ale aj viac ako dva mesiace. Napríklad v roku 2016 podpísali strany Smer-SD, Slovenská národná strana (SNS), Most-Híd a Sieť dohodu na sedemnásty deň po parlamentných voľbách. O deň neskôr prezident vymenoval novú vládu.

Dva a pol mesiaca sa vytvárala vláda v roku 1994. Voľby sa vtedy uskutočnili na prelome septembra a októbra. Prezident menoval tretiu vládu Vladimíra Mečiar 13 decembra. Parlamentná väčšina strán HZDS, SNS a Združenia robotníkov Slovenska (ZRS) sa však sformovala skôr. Počas parlamentnej noci z 3. na 4. novembra 1994 známej ako „noc dlhých nožov“ spomínané tri strany vymenili desiatky ľudí vo verejných funkciách a ovládli orgány parlamentu.