Ako sa duchovne obrniť voči koronavírusu

Môže za to on
Zdramatizovanie osudov nepriniesol začiatok roka, hoci si nejeden od neho sľuboval prielom, ani nie je na vine hviezda či akési nesprávne naklonenie zeme. Karty v dlani zamiešal vírus, aj keď sa väčšina milne domnievala, že mu prešla cez rozum a že si nedovolí zaútočiť bez pozvania. Nakoniec sa však udomácnil, ukradol si miesto v rodine a, čo je najhoršie, aj myseľ a srdce sa voči nemu otvorili. Všade vládne až ohromujúca panika, sťahuje hrdlo a jedna pokrivená informácia strieda inú. Telo už vie, čo má robiť (umývať sa, izolovať sa)...), ale aj duchovná časť sa nejako musí obrniť.

Tá dobrá strana
Kdesi som čítala, že pokiaľ zúri vojna, nie je možné niečo predstierať, človek či už zámerne, a či nechcene vystupuje s tou tvárou, ktorú ešte predtým starostlivo ponechával súkromiu. Nedá sa s tým nesúhlasiť a nedá sa s použitím metafory nenapísať, že koronavírus vrhol krajinu do boja. Než sa však začne útok a priama obrana, vždy je najlepšie ozrejmiť si, na ktorej strane sa má bojovať. Nikto predsa nemá v úmysle stáť po boku niekoho, kto je slabší a koho prehra je vopred daná.

Vidí sa to predsa všade. Dieťa by si rado vyprosilo čosi drahšie a vie, že ak má mať úspech, musí konať strategicky. Vyhľadá teda toho rodiča, ktorý má väčšiu autoritu a ktorý si už ľahko poradí s námietkami toho druhého. Ak sa mu podarí presvedčiť ho, vopred sa smie tešiť z budúceho daru. Rovnako to platí aj v terajšku, treba sa oboznámiť s charakterom dvoch oproti sebe stojacich nepriateľov a na základe vedomosti učiniť rozhodnutie.

Koronavírus
Je neviditeľný, ale pomerne dobre si vynucuje pozornosť. Šíri sa všade, cestuje bez dokladu, zanecháva za sebou spúšť, a hoci si to nie každý uvedomuje, prívrženci mu nechýbajú. Ako zbraň nepoužíva meč, ani nijaké iné rukou zhotovené nástroje. Vystačí si s panikou, strachom, pýchou, osamelosťou a pridal sa k nemu aj sebaklam o neexistujúcej nesmrteľnosti.

Boh
Ako protivník mu je Boh. Na to, aby sa popísala jeho moc, by nestačil ani ten najhrubší zväzok článkov. Aký je? Pokúsim sa to výstižne opísať, hoci to nebude dostačujúce.

1. „Nevieš to? Nepočul si? Hospodin je večný Boh, ktorý stvoril končiny zeme. Neustáva a neumdlieva, jeho múdrosť nemožno vystihnúť."

Boh je neprekonateľný, v múdrosti nenapodobiteľný a navyše je jeho veľkosť taká, že ju ani predstavivosť nevie dobre vyjadriť. Šesť dní bolo pre neho dosť, aby utvoril to, čo je viditeľné aj to, čo sa vidieť nedá. Vírus, nech by bol akokoľvek masívny, pominie. Ale Boh, ten tu bol, je a vždy aj bude.

2. „Ajhľa, ja som Hospodin, Boh každého tela. Či je pre mňa niečo nemožné?"

Je to Boh, ktorý odjakživa činil zázrak. Je to ten, ktorý si poradí s čímkoľvek, nad ničím si nezúfa, pred nikým sa nemusí báť. Naopak, to pred Ním je slabý ktokoľvek, kto sa mu postaví na odpor. Niet nepriateľa, ktorého by nezdolal.

3. „Ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske."
Je to Boh súcitný, ktorý nerád vidí trápenie. Je to Boh, ktorý neváhal obetovať syna v prospech ľudstva. Je to Boh, ktorý plače s plačúcim.

Ako sa k nemu dostať?
Je celkom jasné, kto vo vojne je silnejší. Ak je niekto zmätený a rád by bol pristúpil bližšie k Bohu, na začiatok je potrebná jedine viera.

Viera sa dá definovať všelijako, ale nech už je ako chce, ona a iba ona vyženie strach.

„Nijaký nepriateľ nepotrápi človeka tak veľmi ako strach. Hudba, čo z neho vychádza, je znepokojivá. Nedovolí ani kratučké zdriemnutie, a keď predsa, tak len preto, aby ešte viac zdôraznil neobmedzenú vládu. Poraziť ho dokáže iba viera a jej sesternica nádej. Tie brnkajú na dušu pieseň, vďaka ktorej je každý-každučký dych ódou na život. Ich melódia pomáha vyhrať vojnu, spať sladko aj v obkľúčení zla, dokonca aj zvíťaziť nad smrťou."