Kto by si len bol pomyslel, že na pohľad krásna tvár otvára dvere k životu?
Tak dávno
Stalo sa to dávno. Na to obdobie si pamätá možno nejaká stará matka alebo niečí dedko. Zvyšok populácie len číta, vstrebáva dátumy, roky a snaží sa to vnímať spolovice ako beletriu, spolovice ako niečo, čoho sa treba v budúcnosti istotne vyvarovať. Zdá sa, že v oblasti literatúry sa nejaké obrovitánske vrece pretrhlo a všade z neho dopadá jeden román z vojnového prostredia za druhým. Zmieša sa história, trochu sa pomixuje so zakázanou láskou a vznikne z toho titul, za ktorým sa pozerá dokonca aj ten, ktorý zvyčajne nerád číta. Je však pravda a v súčasnosti to platí o to viac, že človek jednoducho potrebuje nádej. A ak mu ju nedáva aj literatúra, prečo tu potom je?
Jediná žena v miestnosti - Marie Benedict
Bola krásna, talentovaná a navyše aj nesmierne múdra. Je to zmes predností, ktoré ju priam predurčovali na to, aby sa niečím zapísala do dejín.
Hedy Kieslerová sa živila ako herečka. Mala židovský pôvod, ale natoľko dokázala opantávať opačné pohlavie, že sa vydala naozaj dobre. Jej manželom nebol nik iný, ako bohatý a vplyvom sršiaci obchodník so zbraňami, ktorý pochádzal z Rakúska. Jeho oči sa zaľúbili do pôvabu, jej rozum však podcenil a možno to bolo tak správne. Ako tá, ktorá často navštevovala elegantné večierky vo Viedni, mala prehľad o niektorých plánoch a veru sa jej to aj zišlo. Zosnovala útek, čím sa vymanila nielen z pazúrov priveľmi žiarlivého muža, ale unikla aj masovej nenávisti, ktorá sa postupne rozširovala a nabádala nič netušiacich občanov ríše. Podarilo sa jej dostať sa až do Hollywoodu a tam zožala taký neočakávaný úspech, až z nej bola hviezda filmového plátna. Táto zaujímavá žena navyše trpela vášňou pre vedu, vďaka čomu sa venovala aj zostrojeniu vynálezov. Keby bol niekto dal na jej rady, boj s nacistami by mal ľahší priebeh.
Jediná žena v miestnosti je jedinečný príbeh, ktorý je, okrem iného, fascinujúci aj tým, že je skutočný.
Cilkina cesta - Heather Morris
Ako 16-ročná bola deportovaná do koncentračného tábora. Postretlo ju však šťastie v nešťastí, vyhliadol si ju totiž veliteľ a rázne si ju oddelil pre seba. Čo mala poslúchnuť skôr - pud sebazáchovy alebo hlas morálky?
Cilka si zvolila prvú možnosť a pre záchranu zohrievala veliteľovi posteľ. Málokto však jej čin schválil, dokonca ju neminulo obvinenie z kolaborácie. Pritvrdý trest bola nútená odpykať si v gulagu a vymeraný jej bol až na 15 rokov. Hľadenie smrti do očí, neustále utrpenie, ani trochu nie príjemné zaobchádzanie, závisť a všeličo iné, okúsila krásna a ťažko skúšaná dievčina. Iný by sa vzdal, ona to prekonala a jej úprimné rozprávanie môže poslúžiť ako inšpirácia. Nádej nikdy nezomrie. Nezničí ju ani šialená ideológia, ani ukrutná zima na Sibíri.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies