Epidémia drvila ľudstvo už od čias antiky. V minulosti mali ďaleko ničivejší vplyv ako akýkoľvek ozbrojený konflikt v histórii. Boli to mor, kiahne, španielska chrípka, týfus a ďalšie infekčné choroby.
V dnešnej dobe, kedy sme očkovaní, civilizovaný svet je plný antibiotík, na dejiny niekedy zabúdame.
Staré choroby sa vracajú a nové vznikajú. U najmladšej generácie sa znižuje percento preventívneho očkovania vyrúbaných chorôb, antibiotiká prestávajú zaberať, objavujú sa nové choroby a vírusy mutujú. Poďme sa pozrieť do minulosti
Mor
K trojici najobávanejších zabijakov v našich dejinách patrí baktéria Yersinia pestis, ktorá u ľudí spôsobuje mor. Či už išlo o mor pľúcny, kedy postihnutý kašle krv, alebo septický, pri ktorom mäso zčerneje a odpadá z kostí, výsledkom bývala skoro stopercentná úmrtnosť počas niekoľkých dní.
The Black Death in the 14th Century is still way out in front in the comparative history of deaths by #pandemics. Rats, fleas and Yersinia pestis - the deadly combination. #plague https://t.co/1EIJJEvJLR
— Phil Loder MedComms (@PhilL_MedComms) March 26, 2020
Dokonca aj moderná liečba širokospektrálnymi antibiotikami dáva šancu na uzdravenie iba jedna ku jednej, kvôli rýchlemu priebehu choroby sa totiž začne do tridsiatich hodín od nakazenia.
Niet preto divu, že práve táto strašná choroba dala všeobecný názov morová rana všetkým stredovekým epidémiám: ľudia tak označovali choroby, ktoré ich hromadne kosili, bez toho aby rozlišovali, o akú konkrétnu ide.
Pandémia spôsobená baktériou Yersinia pestis prepukla v roku 541 v Etiópii. Podľa vládnuceho cisára dostala názov justiánsky mor. Prehnala sa ako smršť celým Stredomorím a prenikla až do Galie a Írska. A niekoľkokrát sa vrátila, takže v rozmedzí rokov 541 až 750 skosila až päťdesiat miliónov ľudí. Pandémia na dlhú dobu zlomila vojenskú moc Byzancie, čo umožnilo rozšírenie islamu v Stredomorí.
Čierna smrť
S ešte ničivejšie silou sa mor vrátil o 600 rokov neskôr. Vtedy ho vydesení ľudia nazvali čierna smrť, pretože u postihnutých dochádzalo k podkožným výronom krvi, kvôli ktorým koža doslova sčernela. Zrodil sa v pieskoch mongolskej púšte Gobi a stačila mu jediná generácia, aby zlikvidoval dve tretiny obyvateľov Číny.
Potom ho mongolskí nájazdníci doviezli na Krym, odkiaľ ho janovskí námorníci zavliekli do Európy. V októbri 1347 pristála nakazená obchodná flotila v sicílskej Messine.
Miestni nehanebne rabovali opustené lode, ktorých posádky vymreli, takže chorobu čoskoro rozniesli po ostrove a na pobrežie Talianska. Do konca roka spustošil mor Janov, Benátky a Pisu, dva roky potom už pohltil Francúzsko, Španielsko, Nemecko, Anglicko (kam sa dostal s nákladom červeného vína z Bordeaux) a do troch rokov prenikol až do Ruska.
Obete umierali takmer ihneď. Opúchali pod pažami a v slabinách a padali k zemi mŕtvi počas reči.
"Nedal sa nájsť nikto, kto by zakopal mŕtveho za peniaze alebo kvôli priateľstvu. Ani zvony za mŕtvych nezneli. Umierali po stovkách vo dne v noci a všetci boli vhadzovaní do jám a zahazování hlinou. A akonáhle sa tieto jamy naplnili, vykopávali sa ďalšie. A ja, Agnolo z Tury, zvaný Tlustý, som vlastnými rukami zakopal svojich päť detí. A niektorí boli len tak málo pokrytí hlinou, že je psi vyťahovali von a po meste požierali tela. Nebol už nikto, kto by plakal pre niečí smrť," opísal kronikár Agnolo z Tury v roku 1348.
Choroba kosila chudobných aj bohatých, nerozlišovala medzi kresťanmi a moslimami. Pandémia zahubila asi tretinu obyvateľov Európy a Ázie, vyplienila tiež Konštantínopol a oblasti ovládané moslimami: Káhiru, Asuán, Antiochii, Damask, Jeruzalem, Tunis, Mekku.
Len v samotnej prvej vlne v rokoch 1348 až 1350 padlo za obeť okolo 25 miliónov ľudí, epidémia sa vracala až do 20. storočia. Celkovo si mor vyžiadal ku 200 miliónov životov.
Pandémia prehĺbila krízu, v ktorej sa Európa nachádzala na konci 13. storočia kvôli zhoršeniu podnebia, a urýchlila spoločenské zmeny: oslabila šľachtu, posilnila pozíciu meštianstva. Niekde viedla neistota k eskalácii náboženského fanatizmu, inde prežité hrôzy podlomili vieru v cirkev a ľudia začali volať po jej očiste. Nepriamym dôsledkom zúfalej situácie tých najchudobnejších boli okrem iných aj husitské vojny.
Pravé kiahne
Mor nie je jedinou metlou ľudstva. Ešte zákernejší bol vírus z čeľade Poxviridae, pôvodca pravých kiahní. Prvé príznaky choroby sú podobné chrípke, potom sa objaví typická vyrážka.
Horúčka vystrelí nahor, pľuzgieriky zhnisajú a prasknú a za dva týždne ich prekryje pevná krusta. Väčšina postihnutých zomrie na zlyhanie obehu, u hemoragickej formy na vykrvácanie do podkožia. Tí, ktorí prežijú, zostanú do smrti zapísaní hlbokými bledými jazvami.
Our third (and perhaps most famous) #VaccineSuccess story - Smallpox
— London Immunology (@London_immuno) March 26, 2020
Smallpox has had a dramatic impact on human history, even contributing to the decline of civilisations#CelebrateVaccines pic.twitter.com/LCz8eKjhSo
Kiahňam podľahla anglická kráľovná Mária II. Stuartová, francúzsky kráľ Ľudovít XV. alebo ruský cár Peter II., ale aj staroveký egyptský faraón Ramses V.
Táto nebezpečná choroba, latinsky zvaná Variola vera, zahubila len počas 20. storočia podľa odhadov až 500 miliónov ľudí.
Kiahne zavliekli do starovekého Ríma druhej polovice 2. storočia, za vlády Marka Aurelia, legionári. Podľa vládnuceho rodu Antoninovcov dostala epidémia priezvisko antoniniánský mor. Podľahla jej štvrtina obyvateľov, asi 5 miliónov ľudí.
"Strašná choroba vyčíňala v Ríme aj v provinciách a ľudia padali ako muchy. Na ich telách sa objavovali boláky, ktoré praskali a šírili mor ďalej. Nakazení šaleli. Rozškrabávali si vredy, do ktorých sa dostávala špina, takže nešťastníkom nakoniec hnisalo celé telo a po meste sa šíril strašný puch," popísal udalosti historik Cassius Dio.
When you think about the social disruption and havoc coronavirus is wreaking on our society right now with a 1% death rate, imagine what smallpox and other European diseases with a 90% death rate did to the survivors of Native American societies. Truly an apocalypse 1000x over pic.twitter.com/NZsZnlsaiR
— Brett Chapman (@brettachapman) March 26, 2020
Podľa anglického historika Edwarda Gibbona patrila epidémia kiahní ku spúšťacím mechanizmom, ktoré viedli o dve storočia neskôr k rozpadu rímskej ríše.
Kiahne sa vracali po celé generácie, takže voči nim získali Európania čiastočnú imunitu. Pre pôvodných obyvateľov Ameriky, kam ich španielski dobyvatelia zavliekli na prelome 15. a 16. storočia, boli však decimujíce.
Kto nepodľahol pravým kiahňam, toho vyhladil dve vlny epidémie zvanej cocoliztli, zrejme paratýfusu C. Za sto rokov od objavenia Ameriky v roku 1492 bolo vyhladených až deväťdesiat percent pôvodných obyvateľov.
Španielska chrípka
Ani kiahne však na rebríčku pandémií nezaberajú prvé miesto. Najhroznejším zabijakom - aspoň z hľadiska počtu mŕtvych za najkratší časový úsek - bola na začiatku 20. storočia španielska chrípka. Útočila hlavne na imunitný systém a telo sa mu bránilo tak tvrdohlavo, že obrana napáchala viac škody ako choroba samotná. Preto tiež na španielsku chrípku umierali tí s najsilnejšou imunitou, najmä mladí ľudia vo veku 20 až 40 rokov.
Vražedná bola najmä rýchlosť nákazy: na rozdiel od bežnej chrípky sa vírus H1N1 dokázal množiť aj v pľúcach, takže úmrtnosť 20 percent stačila na to, aby chorobe podľahlo za pol roka až sto miliónov ľudí. Len pre porovnanie: 1. svetová vojna stála pätnásť miliónov ľudských životov.
Tak zlé ako španielska chrípka to nebude, upokojujú odborníci
Pandémia začala 4. marca v roku 1918 v kansaskom vojenskom tábore Funston. Napred sa na maródku dostavil kuchár s bežnými príznakmi chrípky, do dvoch dní ochorelo ďalších 522 ľudí. Americkí vojaci potom vo víre bitiek prvej svetovej vojny zavliekli nákazu na európsky kontinent. Za štvrť roka spustošila Taliansko, Anglicko, Španielsko, ďalej Čínu a Japonsko, došla aj na Sibír a do južnej Afriky.
Všetka liečba zlyhala. Nepomohli gázové rúška, márna bola dezinfekcia telefónnych slúchadiel alkoholom, o vytrhávanie mandlí a zubov alebo nosenie kúsku síry vo vrecku ani nehovoriac.
Nakazení preplnili nemocnice, mŕtvi márnice. Pochovávali sa do hromadných hrobov. Úrady, školy a obchody zavreli. Mestá sa rúcali. Aby zabránili panike, uvalili vojaci na informácie o zabijáckej chorobe prísne embargo. Výnimkou bolo neutrálne Španielsko, tamojšia tlač o chorobe ako jediná informovala, čo chrípke dalo názov "španielska".
Pandémie sa budú vraciať stále
V roku 2010 bol objavený nový druh tuberkulóznej baktérie. Kuba priznala epidémiu cholery v Havane v roku 2013.
Posledná epidémia moru na Madagaskare prebehla v roku 2017. Objavujú sa nové choroby ako AIDS, ebola, BSE (choroba šialených kráv). Vírusy mutujú zo zvierat na človeka (vtáčia chrípka, prasacia chrípka, SARS, MERS).
V októbri 2019 prebehla v USA epidemiologická "vojnová hra" Event 201. Odborníci z rôznych odborov pri nej nasimulovali, ako by prebiehala pandémia fiktívneho koronavírusu. Výsledok? "Nákaza" sa za pol roka rozšírila z Brazílie do celého sveta, o rok neskôr už mala na konte 65 miliónov "mŕtvych" a vyvolala globálnu finančnú krízu.
Bill Gates conditioned the public for threat of a global pandemic
— Spiro (@o_rips) March 24, 2020
Gates also promoted population reduction in a separate Ted talk
Gates Also co-hosted Event 201
Gates also published a Netflix pandemic report which coincided with outbreak
Coincidence?pic.twitter.com/JhC6v7mlAe
Ani nie štvrť roka potom sa v čínskom meste Wu-chan objavil skutočný nový koronavírus, ktorý dostal názov SARS-CoV-2 a spôsobuje chorobu Covid-19. Ak by bol rovnako smrtiaci ako nákazlivý, mohla by ľudstvo zachvátiť pandémia, ktorú opísal Event 201.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies