Znečistené ovzdušie nám skracuje život až o tri roky

Výsledky výskumu publikované na začiatku marca vo vedeckom periodiku Cardiovascular Research prinášajú prekvapivé zistenia o vplyve znečisteného ovzdušia na dĺžku ľudského života.

Vedci z Chemického inštitút Maxa Plancka a oddelenie kardiológie na Univerzite v Mainzi na základe metódy, ktorá zohľadňuje rôzne zdroje znečistenia a ich vplyv na mieru úmrtnosti, vypočítali, že znečistené ovzdušie spôsobilo v roku 2015 vyše 8,8 milióna predčasných úmrtí. To znamená, že celosvetová priemerná dĺžka dožitia je kvôli znečistenému ovzdušiu skrátená o tri roky.

Horšie než fajčenie

"Skrátenie dĺžky dožitia je oveľa vyššie ako u iných rizikových faktorov, dokonca vyššie ako pri fajčení. To pre nás, musím povedať, bolo vcelku prekvapivé," povedal spoluautor štúdie profesor Jos Lelieveld.

Zlý stav vzduchu, ktorý dýchame, sa tak podľa štúdie radí k najväčším rizikám, ktoré ľudstvo ohrozujú a podľa autorov štúdie sa v prípade znečisteného ovzdušia stretávame s celosvetovou pandémiou. Pre porovnanie fajčenie skracuje ľudský život v priemere o 2,2 roka a choroby spôsobené parazitmi a vírusmi o 0,6 roka.

The #Cardiology #Department of the #UniversityMedicalCenterMainz #UMCM at the #JohannesGutenbergUniversity #JGU #Excellence in the treatment of patients with #HeartValve and #cardiovascular disease, #environmental #research #noise #airpollutionhttps://t.co/q5G7Gtxfv4

— Thomas Muenzel (@tmuenzel) March 26, 2020

"V štúdií rozlišujeme medzi znečistením spôsobeným ľudskou činnosťou a znečistením prírodného pôvodu, ktorému sa nedá predísť. Jedná sa napríklad o prach z púšte alebo emisie zo spontánnych požiarov. Znečistenie spôsobené ľudskou činnosťou je pritom zodpovedné za dve tretiny predčasných úmrtí, najmä sa jedná o využívanie fosílnych palív. Toto riziko dosahuje vo vyspelých krajinách s vyššími príjmami až na 80%," povedal k pôvodcom znečistenia spoluautor štúdie profesor Thomas Münzel a dodal, že ak by sme dokázali problém so znečisteným ovzduším vyriešiť, predišli by sme každoročne 5,5 milióna úmrtí.

Tieto čísla sa však v rôznych regiónoch a svetadieloch líšia. V južnej Ázii by sa vyriešením problému so znečistením ovzdušia predišlo 2,4 milióna úmrtí a predpokladané skrátenie doby dožitia by sa z 3,9 roka skrátila o tri. V Afrike by došlo k obmedzeniu 230-tisíc úmrtí ročne a strata na predpokladanej dobe dožitia by sa z 3,1 roka znížila o osem mesiacov.

Ako došli k výsledku?

Autori výskumu tiež zistili, že počet predčasných úmrtí spojených so stavom ovzdušia sa zvyšuje s vekom. Celosvetovo 75% prípadov úmrtí spojených s kvalitou ovzdušia pripadá na osoby staršie ako 60 rokov.

Neplatí to však vo všetkých oblastiach, v Afrike a v južnej Ázii sú predčasné úmrtia v dôsledku zlého ovzdušia časté tiež medzi malými deťmi vo veku do piatich rokov.

Vedci pritom hodnotili vplyv znečisteného ovzdušia na ľudské zdravie v šiestich kategóriách, medzi ne patria infekcie dolných dýchacích ciest, chronické pľúcne ochorenie, rakovina pľúc, srdcové choroby, cerebrovaskulárne ochorenie vedúce k mozgovej mŕtvici a ďalšie neprenosné ochorenia zahŕňajúce vysoký krvný tlak a diabetes. Na základe toho tiež zistili, že z hľadiska skrátenia priemernej dĺžky dožitia sú najrizikovejšie srdcové choroby v kombinácii s cerebrovaskulárnymi ochoreniami, ktoré sú zodpovedné za 43% predčasných úmrtí.

"Hoci sú to pľúca, ktoré sú znečistením ovzdušia najviac zraniteľné a sú vystavené riziku zápalov a následným zápalom pľúc, dochádza tu k prenosu častíc do krvného obehu a následne do krvných ciev," vysvetlil profesor Münzel, prečo mikročastice spôsobujú kardiovaskulárne choroby.

👉Prof. Jos Lelieveld and Thomas Münzel, of the Max Planck Institute for Chemistry and the Department of Cardiology of the University Medical Centre Mainz, say the findings suggest the world is facing an air pollution “pandemic” #airpollution #pandemic | https://t.co/3yJiPKaL5S pic.twitter.com/deyGU8dawR

— The Cyprus Institute (@CyprusInstitute) March 4, 2020

Svet by mal konať

Nové poznatky o skrátení dĺžky dožitia kvôli znečistenému ovzdušiu podľa vedcov zvyšujú dôležitosť zahrnutia tohto faktora ako rizikového pre vznik kardiovaskulárnych ochorení a tiež apelujú na vlády, aby začali konať.

"Potrebujeme znížiť produkciu emisií, pretože 91% svetovej populácie dýcha znečistený vzduch. V Európe pre nich pritom máme neuveriteľne vysoké limity, ktoré sa musia výrazne znížiť," dodal profesor Münzel.

Podľa vedeckého tímu, ktorý sa na štúdii podieľal, takéto opatrenia zahŕňajú mestské plánovanie a zvýšenie úrovne lekárskej starostlivosti, čo tiež môže viesť k zvýšeniu dĺžky dožitia. Zlepšiť by sa mal tiež výskum v oblasti liečiv zmierňujúcich vplyvy znečistenia ovzdušia na ľudské zdravie.

Svet stojí pred akútnou výzvou boja s koronavírusom. Je pochopiteľné, že sa celosvetové úsilie bude sústrediť predovšetkým na porazenie pandémie. Až to svet zvládne, mohol by využiť spoločné úsilie tiež ku skroteniu znečisteného ovzdušia.