Pred 75-timi rokmi zasiahli boje druhej svetovej vojny aj Bratislavu

Vyhodenie mosta

V bojoch o mesto zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov aj 121 civilistov. Ustupujúca nemecká armáda vyhodila do vzduchu most cez Dunaj a plánovala zničiť aj ďalšie strategické objekty a dôležité stavby, ktoré predtým podmínovala.

Súčasť nacistického Nemecka
Prezident Slovenského štátu ako satelitu Nemecka Jozef Tiso, aj vtedajšia vláda až do posledných dní plnila príkazy nacistického Nemecka. Posledný transport politických väzňov, ktorých následne hromadne povraždili v koncentračnom tábore Mauthausen, vypravili z Bratislavy 31. marca 1945.

Útek vysokých predstaviteľov

Prezident aj vláda sa 1. apríla presídlili do Holíča a neskôr odtiaľ ušli do Rakúska, podobne, ako vysokí predstavitelia Hlinkovej gardy (HG). Mnohí príslušníci profašistickej Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) mesto opúšťali už pred približujúcim sa frontom.

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa SLAVIC MISERY (@slavicmisery), 13 Okt 2017 o 2:59 PDT

Nemci sa Bratislavy nechceli vzdať
Na obranu Festungu Pressburg, ako mesto nazvali, presunuli svoje tri pešie divízie. Ďalšie dve a jedna maďarská divízia zaujali obranné postavenie na východných svahoch Malých Karpát. Na strane nemeckých jednotiek bojovalo aj niekoľko príslušníkov Hlinkovej gardy. Mobilizovali aj staršie ročníky bratislavských Nemcov, z ktorých sformovali takzvané "festungsbatalióny". Obranu Petržalky, ktorá v tom čase bola súčasťou Nemeckej ríše, zabezpečovala nemecká a maďarská armáda.

Boje v hlavnom meste 
V meste už od 2. apríla nepremávali električky a trolejbusy, zastavili sa dodávky vody, elektriny aj plynu. Pripravovala sa deštrukcia dôležitých budov – priemyselných závodov, rozhlasu, pošty a iných. Ustupujúci Nemci 3. apríla náložou zničili jediný most cez Dunaj a znefunkčnili železničný viadukt Červený most. Hlavná ofenzíva Červenej armády, ktorú podporili rumunský tankový pluk a Dunajská flotila, sa začala 2. apríla. Jednotky 2. ukrajinského frontu oslobodili Vajnory, na ďalší deň Raču. Pred vlastným útokom pechoty na mesto sa Bratislava stala cieľom silnej delostreleckej a raketovej paľby.

Červená armáda zaútočila na vnútorné mesto ráno 4. apríla 1945. Popoludní dobyli Bratislavský hrad a po oslobodení mesta prenasledovali nepriateľa smerom na Patrónku a Karlovu Ves. Sovieti vytlačili nemecké a maďarské vojská aj z Petržalky, ktorá sa tak opäť stala súčasťou republiky.

Škody 
Počas bojov v Bratislave zhorelo alebo bolo zničených paľbou viac ako tisíc budov a veľké škody utrpeli predovšetkým priemyselné závody v meste. Napriek tomu neboli škody po prechode frontu také veľké ako v iných slovenských mestách.