Bola nedeľa a to ráno sa nenieslo v radostnom duchu. Ovzduším sa šíril pach smrti, osamelosť sa vpíjala na ulicu a po niečom dobrom akoby sa zľahla zem. Mária Magdaléna vstávala zavčasu, hoci sa jej ani trochu nechcelo. Nechuť však nevychádzala z toho, že by ju trápila lenivosť, ale bola príliš ochromená nedávnou udalosťou.
Neodsúdil ju
Ježiš ju neodsúdil, hoci sa za ňou tiahla hriešna minulosť, ponúkol jej nový začiatok a ona uverila. Kde je ale Ježiš teraz? Leží v hrobe, nad ním je veliký kameň a priepasť medzi životom a smrťou nebola nikdy taká obrovská.
Pomazanie
Napriek tomu sa obliekla, obula a vzala so sebou ďalšie dve ženy. V rukách držali masť, ňou chceli potrieť Ježišovo mŕtve telo. Kým kráčali, zamýšľali sa nad praktickosťou činu - kto im odvalí ten kameň.
Prečo hľadať tam, kde nie je?
Ťažko si predstaviť, akého prekvapenia sa im dostalo. Kameň bol nielen odvalený, navyše tam sedel anjel a zvestoval im niečo, nad čím sa rozum musel pozastaviť.
Ježiš vraj nie je mŕtvy. Síce zomrel a skutočne zostúpil k zosnulým, ale bol vzkriesený.
Mária Magdaléna utrpela ešte väčší žiaľ. Kým bol Ježiš pochovaný, aspoň vedela, kam ísť, aby ho našla, poznala miesto jeho odpočinku. Líca sa jej zmáčali slzami, sklonená hlava svedčila o tom, že to bolo priveľké bremeno na jej pleci.
Bol to on
Vtom sa jej však prihovoril akýsi mužský hlas.
„Čo ti je?" pýtal sa neznámy.
Ona, v domnienke, že je to určite záhradník, mu vyrozprávala, čo a ako.
„Vzali Ježiša a ja neviem, kde ho hľadať."
Muž ju oslovil menom, ona zatajila dych, obrátila sa k nemu a ihneď ho spoznala. Skutočne to bol Ježiš, chodiaci po zemi, dýchajúci a znovu dávajúci nádej.
Keby nebolo vzkriesenia...
Ježišovo vzkriesenie je jediná správa, ktorá nikdy nestratí moc. Nikdy nezapadne prachom, nikdy nebude nepovšimnutá. Keby nebolo tohto zázraku, nebolo by ničoho. Ježiš je živý, je v ňom toľko lásky, že sa jej hĺbka ani vypovedať nedá. Neskončil, hoci mu to neprajníci chceli predurčiť, hoci vydýchol na kríži. Vďaka tomu sa ničí príbeh neskončí, nech sa zdá jeho priebeh akokoľvek pochmúrny. A, aby som nezabudla, už viac nie je odsúdenie. Boh odpúšťa hriešnici, zločincovi, zradcovi, nie je nikto, koho by netúžil vziať za ruku a voviesť ho čo najbližšie k sebe.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies