BRATISLAVA - Oslavy kapitulácie nacistického Nemecka v máji 1945 sa v minulosti často podriaďovali politickým záujmom. Ako v tejto súvislosti povedala historička z Historického ústavu SAV Marína Zavacká, v štátoch pod vplyvom Zväzu sovietskych socialistických republík (Sovietsky zväz) sa presadil ako pamätný dátum ukončenia 2. svetovej vojny 9. máj.
Koniec vojny o deň skôr
Rozdiel v datovaní sa opieral o fakt, že keď 8. mája o 23:00 vstúpil do platnosti dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka podpísaný bojujúcimi stranami na hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste (predmestie Berlína), bol v Moskve pre časový posun už 9. máj. Problém podľa Zavackej spôsobilo i to, že jeden akt kapitulácie sa uskutočnil už 7. mája 1945 vo francúzskom Remeši, z pohľadu Sovietskeho zväzu však nebol dostatočne reprezentatívny. Preto sovietske vedenie vyžadovalo, aby kapitulačný ceremoniál prebehol nanovo, za prítomnosti predstaviteľov západného aj východného frontu, a to priamo v Berlíne.
Víťazstvo všetkých spojencov
"V bývalom Československu sa navyše zdôrazňovalo, že až 9. mája ráno vošli tanky Červenej armády do Prahy. V čase Studenej vojny sa májová spomienka na spoločné víťazstvo všetkých spojencov nad Treťou ríšou redukovala na výročný deň oslobodenia štátu, pri ktorom sa zasa pripomínala výlučne Červená armáda, respektíve Česi a Slováci na východnom fronte," vysvetlila Zavacká.
Spomínajú sa už aj Rumuni
Len postupne sa podľa historičky do oficiálnej verzie sviatku vracali príslušníci domáceho odboja, aktívni v zápase proti nacizmu už od roku 1939, či postavy z exilovej československej vlády v Londýne. "V časoch politického uvoľnenia sa začala spomínať aj účasť francúzskych zajatcov a amerických letcov v SNP, v posledných rokoch sa konečne výraznejšie pripomína aj obeť vojakov rumunskej armády, ktorých len vo Zvolene leží vyše desaťtisíc," povedala Zavacká.
V ZSSR až od roku 1965
Spôsob pripomínania si konca vojny prechádzal podľa historičky zaujímavým vývojom aj v samotnom Sovietskom zväze. "Hoci sa tam 9. máj každoročne pripomínal novinovými článkami a večernými koncertmi, sviatočným voľným dňom sa stal až pri príležitosti 20. výročia roku 1965. Odvtedy sa datujú aj tradičné vojenské prehliadky na Červenom námestí v Moskve. Sám Josif Vissarionovič Stalin sa síce štylizoval do roly geniálneho vojvodcu, no o vyzdvihovanie zásluh iných živých veteránov záujem nemal, vnímal ich ako konkurenciu pre svoj osobný hrdinský kult," vysvetlila Zavacká.
Viliam Žingor
Zmeny v sovietskej politike sa podľa Zavackej výrazne odrážali aj na tom, ako sa vojna pripomínala u nás. Po Stalinovej smrti sa tamojšie pomery postupne uvoľnili a do Československa začali prichádzať početné delegácie bývalých frontových bojovníkov. Prekvapení tu zisťovali, koľkí z ich starých spolubojovníkov sa medzičasom tiež stali obeťami stalinizmu, napríklad v súvislosti s procesom proti Viliamovi Žingorovi (počas Slovenského národného povstania významný organizátor partizánskeho hnutia, po vojne prenasledovaný za kritiku komunistickej strany, krivo obvinený z protištátnej činnosti a popravený). Paradoxne, práve vďaka vplyvu sovietskych návštev v 60. rokoch sa vo viacerých prípadoch urýchlil proces spoločenskej rehabilitácie účastníkov odboja, ktorých vtedy ešte stále prenasledovali tunajší stalinisti.
Štáty Osi vs. Spojenci
Viaceré štáty si dnes pripomínajú 75 výročie ukončenia 2. svetovej vojny v Európe. Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom Nemecka na Poľsko. K hitlerovskému Nemecku sa pridalo Taliansko a neskôr aj Japonsko. Proti takzvanej Osi sa združili spojenci - Veľká Británia, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA a ďalšie krajiny. Odhaduje sa, že v 2. svetovej vojne zahynulo viac ako 50 miliónov ľudí, podľa niektorých zdrojov dokonca viac ako 70 miliónov. Milióny ľudí utrpeli zranenia a materiálne škody boli nevyčísliteľné.
Pocit krivdy z 1. sv. vojny
Príčinou vzniku vojnového konfliktu, počas ktorého sa bojovalo v Európe, Ázii i Afrike a do bojov sa zapojili aj občania Spojených štátov amerických, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu a ďalších krajín, boli podľa historikov predovšetkým pocity krivdy obyvateľov štátov porazených v 1. svetovej vojne a ich odpor voči Versaillskej zmluve, hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia a nástup nacizmu v Nemecku.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies