Slovensko by navrhované miliardy z Bruselu zrejme ani nestihlo vyčerpať, bude žiadať dlhšie lehoty

Skonštatoval to po pondelňajšom zasadnutí komisie pre európske záležitosti štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Martin Klus. Slovensko preto bude na rokovaniach vedúcich predstaviteľov únie žiadať, aby boli zdroje z tohto balíka možné čerpať nie dva, či štyri nasledujúce roky, ale možno až do konca nasledujúceho programového obdobia v roku 2027.

"Predstava, že Slovenská republika, ktorá dlhodobo patrí k rekordmanom v nečerpaní prostriedkov Európskej únie, bude teraz schopná ich vyčerpať v priebehu napríklad dvoch alebo štyroch rokov, je ťažko predstaviteľná v našich podmienkach," uviedol Klus na brífingu po zasadnutí komisie. Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Ľuboša Jančíka sa pritom z nástroja pre budúce generácie, ako Európska komisia svoj návrh záchranného balíka nazvala, pre Slovensko črtá zhruba 6,6 miliardy eur.

Slovensko pritom súhlasí s navrhovanou výškou balíka, ako aj s nastavenými alokačnými programami. "Sme pripravení a ochotní intenzívne diskutovať o pravidlách, ktoré majú tento rámec sprevádzať," tvrdí Klus. Priznáva však, že napríklad pri otázke kľúča, podľa ktorého sa majú prostriedky z balíka medzi jednotlivé krajiny rozdeľovať, má momentálne bližšie ku krajinám ako Portugalsko, či Slovensko, než k susedným Čechom a Maďarom, ktorí s alokačným kľúčom nesúhlasia.

Podľa Klusa bude tiež dôležité, aby financovanie tohto nástroja nespôsobilo vyššie daňové zaťaženie občanov na Slovensku. Brusel si totiž na financovanie tohto balíka plánuje požičať na finančných trhoch, úvery tak bude musieť roky z niečoho splácať. Podľa Klusa je tak práve v súčasnosti priestor diskutovať o postupnej eliminácii rabatov, teda zľavách čistých prispievateľov pri odvodoch do rozpočtu Európskej únie.

Slovensko bude podporovať aj návrhy smerujúce k financovaniu nástroja z nových zdrojov Európskej únie, ktoré však nebudú navyšovať zaťaženie slovenských občanov. Podľa štátneho tajomníka rezortu financií môže ísť napríklad o zaťažení tretích krajín, ktoré chcú vstúpiť na trh Európskej únie, ale aj o zdaňovanie technologických gigantov, ktoré na európskom trhu pôsobia, dane však platia v daňových rajoch.

Komisia sa tiež bavila o tom, kam by prostriedky z európskeho balíka na obnovu ekonomiky po pandémii koronavírusu mohli smerovať. Brusel hovorí predovšetkým o projektoch spojených so zelenou ekonomikou či digitalizáciou. Záujmom Slovenska by však bolo využiť tieto zdroje aj na financovanie reforiem zdravotníctva, vzdelávania, dôchodkového systému či systému správy daní.