Keď nejaký rozprávkový tvorca vkladá do diela poučenie, snaží sa o čo najväčšiu jednoduchosť. Posolstvo by malo byť pravdivé, malo by byť také ostro-jemné, že by triafalo priamo do srdca. A nad to všetko si ho má príjemca zapamätať.
Najčastejšie poučenia
Neposudzuj na základe vzhľadu.
Najznámejšie ideály
Človek môže byť šťastný, hoci je chudobný.
Nechaj sa viesť srdcom.
Miluj dobro, nenáviď zlo.
Pobozkaj žabu, aj ona má v sebe kúsok krásna, a ak sa do toho vmieša dostatočná dôvera, premení sa na princa.
Bohužiaľ, natoľko sa sústreďuje na žabu, a jej možný prechod do princovskej či princeznovskej podoby, že skutočnosť uniká a odplavuje sa do ďaleka. Zatiaľ čo niekto drží v ruke zelené zviera a márne nad ním leje kvapky sĺz a vzdychá nad tým, kedy ten zázrak nastane, okolo prechádzal ozajstný kráľ a nedostalo sa mu povšimnutia. Je čas uvedomiť si, že žaba je len žaba a nezmení sa to ani vďaka bozku.
Dlho v otroctve
Otroctvo v Egypte trvalo pre Izraelský národ pridlho. Ťažko sa tam pracovalo, ešte ťažšie žilo. Boh to síce dopustil, ale nemienil nechať vyvolený ľud len tak sa ponevierať a nezakúsiť Jeho dobro. Prenikol k nemu všeobecný nárek, túžba po domove a odbremenení. Vyhliadol si Mojžiša, muža, ktorý sa mal postaviť a bojovať za právo, ustanovil ho za vodcu.
Pred faraónom
Mojžiš nebol muž výrečný, nuž si privolal svojho brata Árona, aby ho podporil a doplnil to, čo jemu chýbalo. Pred faraóna sa predstúpilo, predniesla sa mu žiadosť, nech vydá Izrael a prepustí ho. Je to predsa vôľa Božia, neradno sa jej priečiť. Faraónovo srdce zatvrdlo, odmietol sa podriadiť, pracovnej sily sa nemal v úmysle vzdať.
Rany
Najmocnejší muž v Egypte si zrejme myslel, že proti jeho krutovláde sa nikto nebude búriť, že sa všetko nejako utrasie. Boh sa rozhneval, na krajinu doľahla skaza. Z riek začali vystupovať žaby, premnožili sa, boli tu a aj tam. Nebolo možné zbaviť sa ich, nedalo sa im vyhnúť, ani predstierať ich neprítomnosť.
Zajtra
Faraón sa, ako inak, predesil a v záchveve strachu sľúbil, že nikoho nebude zadržiavať. Poprosil Mojžiša, aby sa modlil a v prosbe aby sa prihováral pred Bohom, nech žaby zmiznú.
Mojžiš bol, samozrejme, ochotný urobiť to. Položil faraónovi jednoduchú otázku, pýtal sa, kedy chce, aby tá modlitba bola vyrieknutá. A faraón, na môj veľký údiv, odpovedal, že vraj zajtra.
Pohodlie namiesto radosti
Nie je trochu nelogické, že faraón odložil zbavenie sa toho, čo sužovalo nielen jeho, ale aj celý Egypt a posunul to na deň neskôr? Ak by predsa bola možnosť zaraz sa striasť niečoho odporného, čo nemá nijaký prospech pre život, správnosť by kázala, aby sa toho človek nevedel dočkať.
Pri hlbšom zamyslení je však nespochybniteľné, že občas sa zvykne aj na žabu. Je to väčší konfort, ktovie, či by budúcnosť bola bez nej dobrá, a či by to šťastie nebolo priveľké. Žaba patrí do vody, človek na zem, tak to je. Možno je potrebné iba roztvoriť dlaň a vypustiť ju, konfrontovať to dlhotrvajúce bremeno a nechať ho plávať inam. Či je to bolestivé a či nie, zo žaby princ nebude, a z hriechu radosť nepoplynie.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies