Chcela byť ako ona, až kým ju Boh neprekvapil

Udusí sa
Je to jedna z najkľúčovejších otázok, aké si kto kedy môže klásť, a kým sa na ňu neodpovie, vždy nakoniec bude prevládať zmätok, nespokojnosť a neschopnosť niekam sa zaradiť. Život je však natoľko nepredvídateľný, že väčšinou niečím prekvapí, pričom sa netrápi tým, či je prekvapenie dobré alebo, naopak, nepríjemné a nanajvýš nechcené. Vždy je čosi, čo sa tvári, že potrebuje neodkladné riešenie. Platí sa účet, živí sa rodina, živorí sa v práci. A nadväzovanie vzťahov? Ach, tak to je rovnako strašidelné tak v útlom veku, ako aj v dospelosti a zdá sa, že z toho kruhu odchádzaní a prichádzaní, sa nedá vymotať.

Hľadanie odpovede na otázku, kým som, sa teda udusí a poskytne sa aspoň aká-taká náplasť. Začne sa napodobňovať niekto iný.

Tak trochu iná žena
Ona bola vždy iná. Bývala nesmierne dominantná, nie práve najjemnejšia a mala svojské spôsoby. Nemala v obľube len záležitosti týkajúce sa žien, nešla sa pretrhnúť pri nosení šiat. Boh ju obdaril službou, zavolal ju, aby vykladala Bibliu. Už aj to bolo pre niekoho nevhodné, v období, v ktorom započala toto dielo, žena priveľmi nevystupovala. Kazateľ mal výlučne mužskú podobu, a preto sa na jej plece zosypala nejedna výčitka.

„Nepatrí sa to, si predsa žena," tak znela všeobecná mienka.

Ona nemo prikývla, a neskôr v osamelosti, keď si vyhradila čas na rozhovor s Bohom, zdôverila sa mu s tým, čo a ako sa deje.
„Prepáč, Pane," povedala, „no nemôžem to robiť, som žena."

Boh zasiahol jej srdce a oslovil ju naspäť: „A ty si myslíš, že ja to neviem? Ja som ťa stvoril, viem, že si žena."
A tak súhlasila, poslušnosťou vzdávala úctu Bohu.

Ako ona
Napriek tomu, že sa vydala na dobrodružstvo, nebola so sebou spokojná. Neustále ju otravoval dobiedzavý hlas, že nie je dostatočná, že nemá v sebe toľko ženskosti, koľko by mať mala. Pozorovala pastorovu manželku a podrobne si ju všímala. Áno, taká by chcela byť, kiežby mala čo i len polovicu z jej nežnosti. Začala ju napodobňovať, hoci jej to nebolo vlastné a ani zďaleka jej to neprinášalo potešenie.

Keď sa raz dala s onou pastorovou manželkou do reči, takmer onemela. Tá chodiaca jemnosť sa na ňu zahľadela so slovami: „Snažím sa byť ako ty. Obdivujem ťa. Ja nie som taká priama a výrazná ako ty."

Zasmiala sa a v spolupráci s Bohom sa postupne naučila mať rada aj samu seba. Kým má teda človek byť, aby naplnil potenciál, čo do neho Boh vložil? Stačí byť sám sebou.