Kto miluje, nikdy také niečo nedovolí

Ten, kto...
Ten, kto ľúbi, povyšuje ľúbeného nad seba. Kto má rád, snaží sa o to, aby ten druhý objavil tú najkrajšiu budúcnosť, akú sa len dá mať.

Kto pociťuje lásku, alebo ju chce pociťovať hlboko v srdci, a nekĺzať po povrchu, musí sa zbaviť nielen pokrytectva, ale aj sebaľútosti, zatrpknutosti, sebectva a myšlienky na to, že existuje iba čierna, keď je tu toľko bielej.

Kto ľúbi, má vopred vyhratý každý boj, ale pravdou je i to, že ľúbiaci sa boju nevyhýba. Naopak, je ochotný vyzuť si sandále a pošpiniť si chodidlá prachom, ak to znamená, že bude bližšie k tomu, za kým ho to najviac ťahá.

Vdova

Mladá žena menom Rút ovdovela. Pochovala manžela a spolu s ním odletel aj sen o materstve. Kto by si ju vzal a s kým by sa jej náruč naplnila plačúcim dieťaťom? Zmysel žitia sa zdal byť stratený, a keďže nevedela nič urobiť s vlastnou situáciou, rozhodla sa, že sa pokúsi vylepšiť aspoň tú svokrinu.

Odchod
Rút bola pôvodom z Moábu a tam sa aj nesmierne zblížila so svokrou Noemi. Našla v nej matku i priateľku, neprekážala jej ani skutočnosť, že Noeminým domovom bol Betlehem, ktorý kedysi opustila len preto, aby v inom kraji unikla pred priam tragickou finančnou situáciou. Pravdaže, s odlišným zázemím sa vynorila aj otázka náboženstva, pretože kým Rút poznala uctievanie viacerých bohov, Noemi vyznávala jediného pána neba i zeme. Chuderka Noemi pochovala manžela i synov, a tak jej srdce nebolo ochotné viac biť rovnako silno. Pôjde späť do svojej krajiny, áno, presne to urobí. Aj to povedala neveste, lúčila sa s ňou, želala jej, nech ju sprevádza šťastie. Rút to ale tvrdohlavo odmietla, odoprela si opustiť svokru a vraj pôjde tam, kam aj ona. Bude mať rovnaké bydlisko, prikloní sa k rovnakému Bohu a pousiluje sa opatriť seba i ju. A manžela? Toho mať nemusí. Veď už jedného mala a toho jej nikto nikdy nevráti.

Zlá rada
Betlehem bol miesto pekné, ale človek sa tam musel vedieť obracať. Rút si našla prácu na poli a dostala dokonca také šťastie, že pracovala u muža s veľkým charakterom, u Boaza, ktorý si ju okamžite obľúbil a verejne jej preukazoval priazeň.

Noemi vycítila príležitosť, možno by Boaz mohol urobiť z Rút nevestu a matku. A tak zosnovala plán a čosi poradila. Milovala Rút ako dcéru, predsa len to však nebola dobrá rada, jej duša bola totiž zaprášená trpkosťou a smútkom. Povedala Rút, aby sa večer prikradla k Boazovi, nech využije chvíľu, kým bude v nevedomí a nech si ľahne k jeho nohám, priamo pod ten istý plášť, ktorým sa aj on zakrýval.

Rút poslúchla, šla, ľahla si, čakala. Boaz ju zbadal, a hoci po nej zatúžil, nedopustil sa voči nej krivdy. Naopak, varoval ju, že musí odísť skôr než sa zobudí niekto, kto by ju videl a ona by sa tak dostala do rečí. Nezáležalo mu na jeho povesti, mal na zreteli iba tú jej. A sľúbil jej, že sa s ňou ožení.

Boaz ju od začiatku chránil, pomáhal jej, rozdával z toho, čo vlastnil. Najväčšiu oddanosť ukázal tým, ako hlboko si ju cenil, ako vzácna bola v jeho očiach.

Kto miluje, neznižuje hodnotu milovaného, naopak, má pre neho cenu väčšiu než zlato. Kto miluje, ochráni aj od zlej rady, aj od klebety. Kto miluje, koná. Vie aj hovoriť, ale najmä koná. Láska nie je slovo, je to vytrhnutie si srdca z hrude a ponúknutie ho inému.