Kávová lyžička pôdy z Amazonského pralesa obsahuje približne 1800 mikroskopických foriem života, medzi ktorými je 400 húb.
Tím vedcov, ktorých viedol Alexandre Antonelli z Royal Botanic Gardens, Kew, uviedol, že na ochranu dažďového pralesa je nevyhnutné porozumieť významu húb.
Pochopenie diverzity
Vedci v rámci výskumu Amazonského pralesa v Brazílii zozbierali vzorky pôdy a listovej podstielky zo štyroch regiónov.
Alexandre Antonelli writes for @ConversationCA about @kewgardens having a legacy that is deeply rooted in #colonialism. Read more about his call to decolonise #botanical collections.https://t.co/A2oTWT723G#botany #decolonizingbotany pic.twitter.com/wuKc502Gw7
— truhavn (@truhavn) June 22, 2020
Genetická analýza odhalila stovky rôznych húb, z ktorých väčšina je neznáma alebo extrémne vzácna. Väčšinu druhov ešte musia preskúmať a pomenovať.
Prirodzené oblasti s trávnatým porastom sú najbohatšie habitaty pre huby. "Pochopenie diverzity pôdy je kľúčové pre ochranu najrozmanitejšieho lesa v meniacom sa svete. Preto musíme zaradiť podzemnú biodiverzitu do programu budúcich akčných plánov na ochranu," vyjadrila sa Camila Ritter z nemeckej Universität Duisburg-Essen.
Majú aj temnú stránku
Huby sú nevyhnutné na recykláciu živín, reguláciu hladiny oxidu uhličitého a sú tiež zdrojom potravy a liekov. Mnohé z nich majú aj svoju "temnú stránku", keďže škodia stromom, plodinám alebo iným rastlinám či zvieratám po celom svete.
kewgardens: It’s time to decolonise botanical collections.
— PrestatynBot (@NantHallRd) June 25, 2020
Professor Alexandre Antonelli, Director of Kew Science, explains why we must address our colonial legacy: https://t.co/gAmBpVs61n pic.twitter.com/6LvDPOZ8aY
Výskum, na ktorom sa podieľali odborníci z Británie, Brazílie, Nemecka, Švédska a Estónska, zverejnili v žurnále Ecology and Evolution.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies