Za dobrotu sa na žobrotu nechodí

Nie je to nemenné
Málo sa pýta, priveľa sa odpovedá bez otázky. Málo sa počúva druhého, priveľa sa zameriava na seba. Málo sa dôveruje, priveľa sa odsudzuje. Málo sa rozdáva kompliment, priveľa sa kritizuje. Málo sa snaží o pochopenie, priveľa sa odsudzuje.
Ktovie, čím to je, kto to asi spôsobuje. Istotu nachádzam v tom, že to nie je stav nemenný, naopak, dá sa kedykoľvek zmeniť z neuspokojivého na naozaj dobrý.

Stačilo by viac úprimnosti, viac prejaveného záujmu, viac lásky. Nikdy sa nedá vopred povedať, možno jediná otázka pretransformuje niečí osud. Veď sa to už raz stalo, tak prečo by sa také niečo nesmelo zopakovať.

Bolo to nespravodlivé
Hebrejský mládenec Jozef bol obľúbencom u svojho otca. Bratia na neho žiarlili, dokonca ho znenávideli. Keď sa našla vhodná príležitosť a na spáchanie zla sa, žiaľ, vždy nejaká pritrafí, predali ho do otroctva v Egypte.

V cudzej zemi sa Jozefovi spočiatku darilo, avšak netrvalo to večne. Krivo bol obvinený, nespravodlivo posadený do väzenia.

Sen
Jozefa to zaiste nepotešilo, nikto by mu nevyčítal, ak by opustil rovný chodník a dal by sa na skutočné zhrešenie. On však i naďalej zotrvával v poslušnosti voči Bohu a mienil mu ju zachovať naveky.

V isté obdobie sa do väzenia dostal i faraónov pohárnik a pekár. Jozef im donášal potravu, taká bola jeho služba. Raz, v ráno, ktoré pôsobilo celkom obyčajne a nezdalo sa, že by sa prihodilo niečo neobyčajné, vošiel Jozef k obom mužom a pristihol ich nesmierne sklesnutých.

Hoci nebolo jeho povinnosťou vypytovať sa na citové rozpoloženie niekoho iného, cudzí smútok ho nenechal chladným, a tak sa spýtal:
„Prečo ste takí smutní?"
A oni mu rozpovedali, že mali taký a taký sen a trápi ich to, lebo to určite niečo znamenalo, ale nevedia, čo by to mohlo byť.

Výklad
Jozef mal od Boha dar vykladať sny, a tak im pomohol, aby viac netápali. Pohárnikovi predpovedal, že bude prepustený a navrátený k svojmu pánovi, pekárovi zasa povedal, že bude popravený. Oboje sa splnilo.

Pekára dali usmrtiť, pohárnik sa opäť tešil vo faraónovej spoločnosti. Mal v úmysle pred ním spomenúť Jozefovu schopnosť a prihovoriť sa za jeho odňatie z väzenia, ale zabudol na to.

Jozef si ani najmenej nezúfal, dôveroval Bohu a robil dobre.

Egyptský faraón si uctil Jozefa a určil ho za svojho zástupcu nad celým Egyptom.

Konečne odmena
Uplynuli dva roky a tu sa aj faraónovi čosi prisnilo. Povolal mudrcov, kadejakých vykladačov, nikto si nedal rady. Až vtedy sa pohárnik rozpomenul a vyrozprával mu o Jozefovi. Okamžite ho dali z väzenia predvolať, obliecť a ostrihať, až bol napokon postavený pred faraóna. Svoju schopnosť nezaprel, sen mu vylíčil a zbavil ho pochybností. A koniec bol viac ako šťastný, pretože Jozef nielenže nebol viac uväznený, bol natoľko povýšený, že nad ním vyššie trónil už len faraón.

Zapríčinila to jediná otázka. Keby sa nebol spýtal na dôvod smútku, nedostal by sa k najvznešenejšiemu mužovi v Egypte. Áno, bolo nutné čakať dlho, ale vyplatilo sa. Za dobrotu sa nikdy nechodí na žobrotu. Boh vidí, skúma motív, vyčkáva a odmeňuje.