Ľudia, ktorí žijú sami, najviac plytvajú potravinami

„Ľudia bývajúci sami často nakúpia viac a tým, že sa v domácnosti s nikým nedelia, bežne sa stáva, že napokon nespotrebujú také množstvo, aké nakúpili. Nedá sa to však generalizovať. Mladí ľudia žijúci v mestách sa často stretávajú v reštauráciách, takže doma nemajú toľko potravín, ktoré by stihli vyhodiť. Iné je to zas v rodinách s deťmi, keďže tie veľakrát jedlo nedojedia, takže tam často vznikajú prebytky a iné je to na vidieku, kde majú ľudia poľnohospodárske zvieratá a vedia prebytky spotrebovať,“ uviedla Kolarik.

Plytvanie závisí aj od sezóny

„Paradox je, že obchodné reťazce sú v tomto ohľade zo všetkých úplne najnenávidenejšie, a pritom sú zodpovedné za najmenšiu časť vyplytvaných potravín. Domácnosti tvoria až 50 percent potravinového odpadu a obchodné reťazce podľa aktuálnych a dostupných štatistík a odhadov len 5 až 10 percent,“ dodala.

Plytvanie konkrétnymi druhmi potravín pritom podľa nej závisí najmä od sezóny. „V lete je to najviac ovocie a zelenina, pečivo vedie celoročne a po ňom varená strava,“ vymenovala Kolarik. Zamedziť nadbytočnému vyhadzovaniu jedla pritom podľa nej môžeme hneď viacerými spôsobmi.

„Keď sa bavíme o potravinách s nejakým označením, napríklad s označením dátumu minimálnej trvanlivosti, tam ľudia často robia chybu, že danú potravinu po uplynutí tohto dátumu vyhodia. A pritom ten dátum len informuje, že dovtedy mala najvyššiu kvalitu a po jeho uplynutí môže klesať. Vo Viedni robili test, ako dlho vydržia potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, a pri niektorých druhoch potravín to naozaj trvalo mesiace, týždne či dokonca roky... V tomto prípade by teda ľudia nemali panikáriť a vyhadzovať potravinu hneď. Pokiaľ nemá poškodený obal, nezmenila konzistenciu, farbu ani vôňu, tak sa s najväčšou pravdepodobnosťou vôbec nemusíme báť ju skonzumovať. Len ju ideálne zjedzte ako prvú,“ poznamenala.

Čo, kde skladovať?
Ďalší spôsob, akým plytvaniu potravinami predísť, je ich správne skladovanie. „Toto je téma na samostatnú prednášku, poznáme dnes naozaj rôzne jednoduché triky, ako udržať zeleninu čerstvejšiu,“ ozrejmila Kolarik.

„Keď napríklad kúpite brokolicu, odrežete kúsok zo stonky a namočíte ju do pohára s vodou, vydrží vám pokojne týždeň a viac v chladničke tak, že je chrumkavá. Koreňovej zelenine, mrkve či petržlenu treba vždy odrezať vňate, tie odoberajú živiny a ideálne je, ak ich rovnako ako reďkvičky, namočíte do vody,“ prezradila.

Zemiaky by sa, naopak, do chladničky dávať nemali. Stačí im chladnejšie miesto v tme. „Obrovskú chybu robia ľudia aj pri chlebe, keď ho skladujú v mikroténovom sáčku. V ňom sa totiž veľmi urýchľuje proces plesnivenia. Chlieb by mal byť ideálne zabalený v bavlnenej utierke a uložený v chlebníku. Použiť môžete aj voskové obrúsky, no už utierka a chlebník by mali zabezpečiť, že vám chlieb nesplesnivie a vydrží naozaj dlho,“ uviedla štatutárka Free Food.

Banány ani ďalšie exotické ovocie zas podľa nej nepatria do chladničky, zima mu robí zle. Paradajky by sme v chladničke tiež nemali skladovať. „Závisí však, v akom štádiu zrelosti zelenina alebo ovocie je. Ak je už prezreté, chladnička na chvíľu pomôže, zastaví proces zretia. Paradajky však v chladničke strácajú chuť, takže ich tam nechávajte len minimálnu dobu,“ podotkla.

Kolarik podľa vlastných slov mrzí, že plytvanie potravinami nie je na Slovensku veľmi diskutovanou témou. „Akoby to nebola téma pre nikoho. Nemáme ani štúdiu, ktorá by vo väčšom rozsahu merala plytvanie potravinami a štát tomu z nášho pohľadu a vzhľadom k tomu, aký veľký ekologický, sociálny aj morálny problém to je, venuje len minimálnu pozornosť,“ skonštatovala. „Nie je to pritom žiadna jadrová fyzika, ľudia musia len začať ten problém registrovať. Nedeje sa to však ani na úrovni štátu a nevnímajú ho veľmi ani jednotlivci. Človek si často povie, že 'Veď vyhodil som tuto jeden krajíček chleba a jednu paradajku za týždeň', no keď to urobí päť miliónov alebo miliarda ľudí, tak je to obrovské číslo. Mali by sme si byť toho vedomí všetci do jedného,“ zdôraznila.

Chýba nám stratégia
Ľuďom by k zredukovaniu potravinového odpadu podľa nej pomohlo predovšetkým to, keby sa naučili ekologicky nakupovať. „Určite by si mali robiť nákupný zoznam a chodiť nakupovať menej a častejšie. Ideálny model pre mňa je nakúpiť si maximálne na týždeň dopredu, keď už mám nejakú predstavu, čo v tom týždni budem jesť. Jasné, že trvanlivé potraviny ako ryžu alebo cestoviny viete nakúpiť aj do zásoby, ale tie čerstvé ako mlieko, chlieb či ovocie nekupujte vo veľkom, nevyužívajte množstevné zľavy a vyhnite sa nákupom balenej zeleniny a ovocia, pri ktorých nemôžete nakúpiť také množstvo, aké ste schopní spotrebovať. A nakoniec je ešte ideálne nakupovať lokálne, nie potraviny, ktoré k vám cestujú 10-tisíc kilometrov. Tým všetkým prispievate k lepšej udržateľnosti,“ zhrnula Kolarik, ktorá so svojím združením plánuje už čoskoro vo väčšom rozbehnúť podujatia tematicky zamerané práve na plytvanie potravinami.

„Na Slovensku chýba národná stratégia na to, aby sa plytvanie začalo riešiť na všetkých úrovniach, takže nám zostáva začať zmenu zdola, tým, že budeme o týchto veciach hovoriť a vyzývať ľudí, aby tým jedlom sami neplytvali. Plánujeme organizovať brunche a eventy, kde návštevníci spoja príjemné s užitočným a dozvedia sa o plytvaní potravinami a o tom, ako to riešiť, niečo viac. Jedným s našich cieľov je, aby sa oživila Národná platforma predchádzania potravinovým stratám a aby štát a samosprávy podporili distribučnú sieť pre darované potraviny z obchodných reťazcov. A napokon chceme v spolupráci s organizáciou Planet Lover rozbehnúť aj edukáciu na školách,“ uzavrela.