Pôda je synonymum pre potravinovú sebestačnosť, ale aj potravinovú bezpečnosť. V ťažkých časoch, keď sa zatvárali hranice a prevoz potravín zvyšoval možnosti privlečenia nákazy koronavírusu zo zahraničia, sa začína čoraz častejšie hovoriť o nevyhnutnosti vlastnenia pôdy. No nejde len o územia, ako také, dôležité je pozrieť sa na pôdu aj z hľadiska jej kvality. Tá sa postupne zhoršuje. A nespôsobuje to len chemizácia.
Dôležitou súčasťou pôdy je totiž spraš, ktorá vytvára vhodnú úrodnú pôdu. Bez spraše zostane len jalová, neúrodná zem. Prognostik Slovenskej akadémie vied prof. Peter Staněk už dlho upozorňuje na fakt, že naše územia prichádzajú o veľké množstvá tejto dôležitej časti pôdy. Územie Moravy, ktoré bolo známe množstvom spraše napr. v okolí Znojma, o túto dôležitú pôdnu súčasť veľmi rýchlo prichádza. Tento jav sa nevyhol ani krajine medzi Tatrami a Dunajom. Sprašová prikrývka pritom vzniká veľké množstvo rokov.
Tehly zo spraše
"Spraš predstavuje svetlookrový až svetložltohnedý, mäkký, pórovitý, nevrstevnatý (masívny) sediment," uvádza sa v slovníku mineraly.sk s tým, že v niektorých častiach sveta hrúbka spraší predstavuje 30 metrov, na plošinách dokonca až 5 metrov. Laický pohľad by ponúkol ľahké riešenie v dovážaní tejto pôdy tam, kde by to bolo nevyhnutné. Ale krajiny si svoju pôdu, prirodzene, budú chrániť a nepredajú ju.
"So stúpajúcou nadmorskou výškou (cca od 300 m) prechádzajú typické spraše v nevápnité, často hrubozrnnejšie sprašové hliny. Spraše, ako mäkké sedimenty ľahko podliehajú vodnej erózii, preto sú často, najmä na svahoch rozbrázdené," dopĺňa slovník. Na Slovensku sú spraše prítomné na Záhorí, ale tiež "na Trnavskej, Nitrianskej, Žitavskej, Hronskej, Ipeľskej pahorkatine a na Východoslovenskej nížine" a pozdĺž riek sa nachádzajú aj v Lučenskej, Ipeľskej, Košickej a Rimavskej kotline. Podľa mapy pôd je najkvalitnejšia slovenská pôda na území Poddunajskej nížiny. Na Slovensku sa množstvo spraše stratilo aj vďaka tomu, že v minulosti sa ťažila ako surovina, z ktorej sa vyrábali tehly.
Katastrofálne čísla
Staněk upozorňuje, že odnos spraše, teda jedinej vrstvy živiny, ktorá tvorí produktívnu pôdu, je nadmieru vysoká. "Na Slovensku ročne stratíme vďaka vzdušnej a pôdnej erózii 1 a pol až 2 milióny ton spraše. Každý rok," prízvukoval počas prednášky s tým, že naši západní susedia sú na tom ešte horšie. A v celkovom súčte strácania tejto dôležitej časti pôdy je na tom zle celá Európska únia (EÚ). "Česká republika stratí každý rok 30 miliónov ton spraše. EÚ stratí ročne 1 a pol miliardy ton spraše."
Prognostik ale dodáva, že napriek nevyhnutnosti spraše sa o nej takmer vôbec nehovorí. "Ale tá spraš, to je presne tých 50 centimetrov. A jeden centimeter tej spraše sa vytvára 8 až 10-tisíc rokov," doplnil s tým, že ľudstvo by sa nad týmto faktom malo súrne zamyslieť. "Alebo sa nám stane to, čo teraz začína byť problémom Južnej Moravy, kde máte úseky, kde je len jalová pôda. Aj keď tam zavádzajú zavlažovanie, nepomáha to. Tá pôda je zlá. A potrvá tisíce rokov, než sa vráti k plodivej schopnosti," doplnil a zdôraznil, že musíme premýšľať prostredníctvom snahy uvedomiť si, že jednotlivé veci so sebou navzájom súvisia, pretože pre život na planéte sú nevyhnutne dôležité stav pôdy a vody. "O živote na planéte rozhoduje horných 50 cm pôdy a horných 5 metrov hladiny oceánu," doplnil prognostik.
Ochrana
Strata spraše spôsobená aj eróziou pôdy je teda veľká environmentálna hrozba. Pre potrebu chrániť pôdu existujú aj rôzne nariadenia a smernice. Napr. existuje zákon, ktorý má viesť k obmedzovaniu vodnej erózie pôdy. No samotná existencia noriem nezabezpečí jej rešpektovanie. Pôdny portál píše, že "hoci je zákon o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy (220/2004 Z.z.) v platnosti už od roku 2004, nie všetci užívatelia pôdy si uvedomujú riziká, ktoré sú spojené s nedodržiavaním odporúčaných protieróznych opatrení". Portál potvrdzuje slová prof. Staněka a upozorňuje, že "dlhodobá extrémna erózia môže v konečnom dôsledku (pri úplnej strate pôdnej hmoty) viesť až k zániku pôdy ako takej, pričom sa na povrch dostane pôdotvorný substrát alebo materská hornina". Preto sú poľnohospodári povinní vykonávať protieróznu ochranu. "Hoci je vodná erózia prirodzený proces, v poslednom období je výrazne akcelerovaná neuváženou činnosťou človeka," píše docent Miloš Stankoviansky v roku 2003.
Medzi spôsoby, akými je možné chrániť pôdu pred vodnou eróziou patria napr. agrotechnické opatrenia ako bezorbová agrotechnika či mulčovanie, technické opatrenia ako vytváranie protieróznych priečok či biologické opatrenia, medzi ktoré patria ochranné zalesňovanie či zatrávňovanie. Spraši však výrazne škodí aj vietor. Extrémna veterná erózia prebieha najmä v oblasti Záhoria. Nachádza sa tu dokonca viacero území, z ktorých vietor odveje viac ako 75 ton na hektár.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies