Keď továrne zabíjajú: Tragédia v maďarskej hlinikárni

Medzi najznámejšie svetové ekologické katastrofy patrí výbuch jadrovej elektrárne v Černobile či tragédia v indickom Bhopále, ktoré boli aj sfilmované. V prvej časti seriálu sa pozrieme na únik kalu z odkaliska hlinikárne v maďarskej Ajke v roku 2010. Následkom bolo smrť desiatich ľudí. V tejto súvislosti sa pozrieme na kroky vykonané v slovenskej hlinikárni v Žiari nad Hronom, ktorá na sanáciu environmentálnych záťaží vynaložila 53 miliónov eur.

Odpad z bauxitu

Tragédia sa stala 4. októbra 2010, keď sa pri maďarskej obci Ajka vo Veszprémskej župe pretrhla hrádza skládky červeného kalu. Odpad, ktorý vzniká pri výrobe hliníka z bauxitu, spôsobuje popáleniny na pokožke a poranenia. Z dvoch skládok červeného kalu uniklo približne milión kubických metrov bahna, ktoré ohrozilo niekoľko tisíc ľudí na území s rozlohou 40 štvorcových kilometrov. Ohrozené boli rieky Marcal, Rába a Mošonský Dunaj. Na desiatich skládkach pri Ajke bolo uskladnených dovedna 80 miliónov kubických metrov kalu - z toho 30 miliónov červeného kalu, ktorý je mierne rádioaktívny a rakovinotvorný.

Pokuta

Hlinikáreň MAL dostala 14. septembra 2011 pokutu za hospodárenie s odpadom vo výške 135,14 miliardy forintov (3,87 miliardy eur). Do prostredia uniklo celkom 1,876 milióna ton odpadu; išlo o najrozsiahlejšie znečistenie životného prostredia v histórii krajiny. 28. januára 2016 prokuratúra obžalovala 15 zamestnancov hlinikárne vrátane jej generálneho riaditeľa. Boli obvinení z trestného činu všeobecného ohrozenia z nedbanlivosti so smrteľnými následkami, ako aj z ďalších trestných činov. V procese, ktorý sa začal 25. septembra 2012, vypovedalo 232 poškodených a 132 svedkov.

Žiar nad Hronom

Aj preto sa spoločnosť Slovalco (Závod SNP), ktoré pri Žiari nad Hronom od svojho vzniku vyrobila viac ako 3 a pol milióna ton hliníka, rozhodla vysoko dbať o bezpečnosť ľudí a precízne dodržiavanie environmentálnych štandardov. Jedným z jej cieľov je „predchádzanie vzniku nehôd a závažných priemyselných havárií“. Hoci sa v súvislosti s činnosťou spoločnosti eviduje viacero environmentálnych záťaží, firma výrazne investovala do ich environmentálneho zabezpečenia.

Sanácia

Spoločnosť uvádza, že odkalisko komplexne sanovala v troch fázach. „V prvej etape v rokoch 1992 – 1997 bola okolo celého odkaliska vybudovaná podzemná tesniaca stena, ktorá tvorí nepriepustnú clonu a zabraňuje šíreniu znečistenia do okolitých pôd a podzemných vôd,“ píše Slovalco s tým, že súčasťou je 60 cm široká vrstva bentonitovo-cementovej zmesi. Zapustená je do hĺbky 7 – 15 metrov.

Pokračovanie nabudúce.