Hororové scény, strážna ovca či nočná čajovňa - aj toto sú príbehy našich hradov

Nosferatu

Oravský hrad je vybudovaný na skale nad riekou Orava v Oravskom Podzámku ako "orlie hniezdo". Hrad začali budovať na mieste starého dreveného hrádku po tatárskom vpáde v roku 1241. Tvorí ho rad budov sledujúcich tvar hradného vrchu a brala. V roku 1556 sa dostal do rúk Turzovcom, ktorí uskutočnili jeho najrozsiahlejšiu prestavbu. Dnešnú podobu dostal Oravský hrad v roku 1611.

Hrad preslávil expresionistický nemý film Upír Nosferatu. Filmári ho nakrútili podľa románu Dracula od Brama Stokera z roku 1897. Časť filmu vznikla práve na Oravskom hrade, nechýbajú zábery Vysokých Tatier či Váhu. Horor s premiérou v roku 1922 v súčasnosti dokonca vstúpil už aj do sveta virtuálnej reality, pretože už existuje aj jeho deväťminútová verzia v 3D/360°.

Jeden z najväčších

Spišský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou zapísanou aj v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je aj súčasťou územia európskeho významu Travertíny pri Spišskom Podhradí (NATURA 2000). Medzi turistami si drží povesť najväčšieho a najpopulárnejšieho – napr. v roku 2016 ich tu bolo takmer 210-tisíc. Je príkladom stredovekého kráľovského hradu, ktorý vznikol na konci 12. storočia. Vlastnili ho dynastie Arpádovcov, Anjouovcov, hrad neskôr patril Zápoľským, Thurzovcom a Čákiovcom. Je jedným z najväčších hradov v Európe. Zaujímavosťou je, že výtvarník Matúš Lányi na dolnom nádvorí hradu v mierke 1:1 vykreslil pôdorys katedrály Notre Dame v Paríži.

Ničivý požiar

V minulosti trápili hrady aj požiare, ktoré často vznikli vplyvom útokov. Veľký požiar sa na Trenčiansky hrad rozšíril z vnútorného mesta v piatok 11. júna 1790 a úplne ho zničil. Z hradu zostali iba ruiny, odvtedy nie je obývaný. Ako informovala Radovana Keliarová hrad nikdy nikto nedobyl priamym útokom napriek tomu, že v priebehu stáročí sa ho pokúsili dobyť niekoľkokrát. Rovnako niekoľkokrát hrad vyhorel, až do roku 1790 ho však vždy opravili.

Pevnosť

„Trenčiansky hrad bol od svojho vzniku vďaka dobrej polohe mocnou a nedobytnou pevnosťou. Najslávnejšie časy prežíval koncom 13. a začiatkom 14. storočia za vlády Matúša Čáka Trenčianskeho. Neskorší majitelia hrad ešte rozširovali a prestavovali. Konečnú podobu dostal za Štefana Zápoľského v 15. storočí,“ povedala s tým, že oheň v roku 1790 zničil všetky budovy. „Ich vtedajší majiteľ, Ján Baptista Ilešházi, pre nedostatok financií nemohol hrad opraviť,“ spresnila a doplnila, že záchranné rekonštrukčné práce sa spustili až v polovici 20. storočia. Jednou z atrakcií hradu boli v minulosti napríklad aj čerti.

Strážna ovca

Začiatok histórie dnes už hradnej zrúcaniny Uhrovec v Strážovských vrchoch nad Uhrovským Podhradím sa viaže k 60. rokom 13. storočia. Turistov pri vstupe do priestoru nádvoria vítala už aj ovca, ktorá slúžila ako strážny pes. "Uhrovský hrad je možno výnimočný tým, že nebol strážny, ale refugiálny, to znamená azylový. Páni ho postavili ako odozvu na vpád Tatárov do Uhorska, keď zem veľmi trpela. Zachovalo sa vtedy len pár hradov a mestá obohnané kamennými ohradami," povedal  kastelán Pavel Pavlis. Kráľ Belo IV. potom podľa neho začal dávať privilégiá šľachticom. Hrad  si postavili Bášovci z Trenčína.

Non-stop čajovňa

Uhrovec je prvým hradom Matúša Čáka Trenčianskeho. „Tento šľachtic už mal postavenie, majetky, ale nemal hrad. Tak sa nechal pozvať k večeri a pri večeri miesto poďakovania pohrozil pánovi hradu smrťou s tým, že mu musí jeho majetok zveriť," priblížil kastelán s tým, že neskôr hrad vlastnili ďalší majitelia. V roku 1547 za zásluhy v bitke proti Turkom a nemeckým protestantom dostal hrad do trvalej držby šľachtic František Zay. Dediči Zaya hrad vlastnili až do roku 1936, keď ho získala katolícka cirkev. Hrad navštevoval i Ľudovít Štúr. Bývajú tu aj rôzne podujatia, napr. Hradný rínok s 3D-premietaním či piknikom. Hrad bol známy aj nonstop čajovňou pre ľudí, ktorí nemajú kde spať.

Potrebujú ochranu

Mnohé hrady sa na Slovensku trápia s časom, ktorý ich výrazne devastuje, preto mnohým z nich pomáhajú nadšenci a kultúrni aktivisti. Známi sú nielen aktivisti z Uhrovca či neoblomní bojovníci proti zubu času zo Šášovského Podhradia. K najväčším hradom patrí aj Pustý hrad pri Zvolene. Zaradili ho aj do zoznamu tých národných kultúrnych pamiatok, ktoré si prioritne vyžadujú ochranu a obnovu vzhľadom na ich stav. Zoznam vznikol v spolupráci Pamiatkového úradu SR, Ministerstva kultúry SR a samosprávnymi krajmi v roku 2012. Ako pre TASR uviedla hovorkyňa Mestského úradu vo Zvolene Eva Ježovičová, hrad sa teraz považuje medzi také pamiatky ako Červený Kameň (na snímke), Betliar alebo Lietava, ktorým toto zaradenie do zoznamu umožňuje žiadať financie z dôležitých fondov.