Pri neustálom zvyšovaní počtu automobilov v našich mestách už okrem potreby budovania nových parkovísk mnohé mestá uvažujú aj o ďalšom aspekte tejto problematiky.
Viaceré svetové mestá už zakázali vstup áut na dieselový pohon do svojich centier. Pri zvyšujúcom sa turistickom ruchu sa už v niektorých mestách diskutuje o možnosti vytvárania nových peších zón či o zákaze vjazdu pre určité vozidlá. Súvisia s tým však mnohé ďalšie investície.
Zdravie i bezpečnosť
Je to dôležité nielen z hľadiska ochrany životného prostredia, ale aj zdravia a bezpečnosti domáceho obyvateľstva i turistov. Exhaláty totiž vo vyššej miere dýchajú práve ľudia v centrách miest, ktorí tam buď bývajú, alebo turisti, ktorí prišli obdivovať architektúru či pokojne sa naobedovať v historickej časti mesta.
Vynútené investície
Niektoré mestá by radi zakázali vstup dieselových áut, ale riešenie nie je jednoduché. V iných mestách aspoň vytvorili pešie zóny, čím znížili počet emisií v blízkosti a zvýšili atraktívnosť daného miesta i bezpečnosť pohybu ľudí. Príkladom je Námestie SNP v Banskej Bystrici, po ktorom sa niekedy jazdilo. Pýcha mesta je už pešou zónou a zatraktívnilo sa aj po vizuálnej stránke, keďže došlo i k jej rekonštrukcii.
Banskobystrické plány
Mesto uvažuje, že pešiu zónu, v ktorej je okrem námestia aj Dolná ulica, ešte rozšíri a prepojí s Vajanského námestím. V súčasnosti sa spracúva projektová dokumentácia potrebná pre územné rozhodnutie. „Keďže ide o finančne náročný projekt, vyvstáva otázka načasovania jeho realizácie a potrebného čerpania eurofondov a ďalších mimorozpočtových zdrojov. S ďalším rozšírením peších zón v súčasnosti neuvažujeme,“ upresnila hovorkyňa Banskej Bystrice Zdenka Marhefková.
Bezemisné zóny?
A uvažujete mesto pod Urpínom aj o zákaze vstupu do centra pre dieselové autá? „Diskusia na tému vytvárania tzv. bezemisných zón v centre mesta prebehla začiatkom roka na Komisii MsZ pre dopravu. Konkrétnejšie kroky týkajúce sa tejto problematiky v blízkom čase zatiaľ neplánujeme,“ doplnila Marhefková.
Dôležitý bratislavský krok
Hlavné mesto urobilo v roku 2019 v tejto oblasti dôležitý krok. „Na júnovom zasadnutí mestského zastupiteľstva hlavného mesta v roku 2019 bol s platnosťou od 15. júla 2019 schválený dodatok k Štatútu hlavného mesta SR Bratislava, pojednávajúci o nízkoemisných zónach. Išlo o materiál z iniciatívy predovšetkým mestskej časti Staré Mesto,“ povedala hovorkyňa mesta Katarína Rajčanová s tým, že teraz nízkoemisné zóny a ich zriaďovanie majú v kompetencii mestské časti.
Košice už rozšírili
Najväčšie mesto východného Slovenska svoju pešiu zónu rozšírilo začiatkom augusta. „Jej doterajšia dĺžka po oboch stranách Hlavnej ulice dosahovala zhruba 1500 metrov, od 1. augusta k nej pribudol ďalší úsek na Námestí osloboditeľov v dĺžke 350 metrov,“ prezradil hovorca mesta Vladimír Fabian s tým, že zámerom vedenia radnice pešiu zónu rozširovať naďalej. Súčasťou snáh vedenia je aj podpora ekologickej dopravy.
Prešov zvýšil bezpečnosť
Tretie najväčšie slovenské mesto v súčasnosti neplánuje pridávať zóny, na ktoré sa autá nedostanú. „Mesto Prešov má zadefinované pešie zóny na území pamiatkovej rezervácie a nateraz o ich rozšírení neuvažuje,“ prezradila Lenka Šitárová s tým, že záujmom metropoly Šariša je v maximálnej možnej miere obmedziť Hlavnú ulicu v úsekoch pešej zóny.
Pokračovanie nabudúce.
Písali sme aj o tom, ako podľa architektov vyzerá vzhľad miest.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies