Ekonomika je napriek rôznym snahám klimatických aktivistov a ekológov ešte stále závislá od fosílnych palív. Pre nové miesta ťažby vznikajú spory.
Takzvané čierne zlato je veľmi potrebné nielen pre výrobu palív, ale je od neho závislých aj množstvo rôznych odvetví. Pre potrebu hľadania nových nálezísk sa ťažba presúva aj na moria, kde sa často stáva predmetom sporov medzi krajinami, ktoré si vody nárokujú.
Boj o ťažbu
Je takmer až boj o nové náleziská, ktoré vo svete prebieha. Zatiaľ sa tento zápas premieta najmä na poli diplomacie, ale len za ostatné dva roky prebehlo množstvo ťažobných hádok. Napríklad Turecko si nárokuje rozsiahle plochy Stredozemného mora na základe kontroverznej dohody s Líbyou. Atény ju odmietajú a tvrdia, že nerešpektuje námorné zóny v okolí gréckych ostrovov.
Turecko-grécky spor
Veľké reakcie v ostatnom období spôsobilo práve aj Turecko. Sporné vody vo východnej časti Stredozemného mora si okrem neho nárokuje aj Grécko. Sporia sa tak aj o ťažobné práva. Ankara chcela ropu hľadač južne od gréckych ostrovov Rodos, Karpathos a Kastelorizo. Najprv aj realizovali prieskum ložísk ropy v spornej oblasti, no neskôr ho podľa agentúry AP pozastavili.
Grécko-egyptská dohoda
Egypt a Grécko sa dohodli na vytvorení výlučnej ekonomickej zóny vo východnej časti Stredozemného mora, kde by mali byť aj zásoby ropy. Informovala o tom agentúra Reuters. Hoci dohoda je podľa politikov v súlade s medzinárodným právom a má prispievať k bezpečnosti i stabilite regiónu, Ankara jej podpísanie kritizovala. Podľa ministerstva zahraničných vecí Turecka je miesto „súčasťou tureckého kontinentálneho šelfu" kde nie je povolená žiadna aktivita.
Grécko-cyperský spor
Spor o právo na ťažbu prebieha aj medzi Gréckom i Cyprom. Obe členské krajiny NATO sa hádajú o právo na ťažbu v Egejskom mori.
Čínsko-vietnamský konflikt
Nároky na ťažbu ropy v Juhočínskom mori už dlhšie prinášajú diplomatické napätie medzi Vietnamom a Čínou. No tu v minulosti nezostalo len pri protestných nótach. Medzi oboma krajinami došlo z tohto dôvodu v rokoch 1974-1988 k sérii násilných incidentov. Tie sa týkali najmä kontroly nad Spratlyho a Paracelskými ostrovmi. Rok 2014 priniesol protičínske nálady vo Vietname útoky na Číňanmi vlastnené továrne. Dôvodom bol krok Pekingu, keď umiestnil ropnú plošinu do vôd, ktoré si nárokuje Vietnam.
Nórsky stret s aktivistami
Nové zóny na ťažbu ropy v Arktíde sú, prirodzene, “tŕňom v oku“ ekologických aktivistov. Miestna pobočka Greenpeace aj domáce ochranárske združenie Príroda a mládež sú presvedčení, že novými povoleniami na ťažbu v Barentsovom mori došlo k porušeniu ústavy. Tá hovorí, že pre súčasné i budúce generácie je zaručené právo na zdravé životné prostredie. Informovala o tom tlačová agentúra DPA. Žalobcovia chceli zrušiť rozhodnutie okresného súdu v Osle. Ochranári žiadali stiahnutie desiatich ťažobných licencií.
130 nových vrtov
Osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva a životné prostredie David Boyd vyzval škandinávsku krajinu, aby zastavilo hľadanie nových ložísk. Namiesto toho má prejsť na ekonomiku bez potreby ropy. Nórske ropné spoločnosti v roku 2019 sprevádzkovali 130 nových ťažobných vrtov.
Silnejúci ropní hráči
Dovoz sa v ostatnom období zvýšil z Brazílie, Nórska či Angoly. Viacero projektov ťažby na mori vytvorila Brazília. Krajina Južnej Ameriky ponúkla Ázii výhodné ceny za relatívne vysoko kvalitnú ropu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies