Pomyselná Noemova archa, ktorá v roku 2050 môže pomôcť prírode

Načrtávajú preto rôzne prístupy ľudí k prírode, ktorej sú súčasťou. Ľudstvo bude musieť skončiť s plytvaním zdrojmi. Jeden zo scenárov predpokladá, že sa radikálne zníži množstvo obhospodarovanej pôdy. Súčasťou preto musí byť aj ukončenie nezmyselného vyhadzovania potravín. V roku 2017 sa zbytočne vyrobilo 1,3 miliardy tony, čo podľa portálu EÚ predstavuje tretinu jedla.

Nelogickosť súčasnosti

Vypestovanie, resp. výroba potravín stojí energiu, čas, peniaze, navyše pôda je trápená chemizáciou. Množstvo potravín sa pritom zlikviduje primárne (nízke odkupné ceny), ale aj sekundárne (zbytočné nákupy či naberanie veľkých porcií). Napr. aj v Číne sa najnovšie snažia obmedziť plytvanie jedlom.

Sloboda

Jedným zo scenárov pre prírodu v roku 2050 môže byť okrem najoptimistickejšej vízie aj možnosť, pri ktorej sa umožní prírode väčšia sloboda - aby si prírodné prostredie poradilo samo. Podobne, ako je to v prípade pralesov či bezzásahových zón. Na Slovensku medzi takéto patrí napríklad Badínsky prales pri Banskej Bystrici. V ostatnom období sa veľmi diskutuje o bezzásahových zónach na Muránskej planine.

Prírodu si vážime

Odborníci pri tejto jednej z možností, akom smerom sa prírodné prostredie bude v krajine medzi Tatrami a Dunajom uberať, vychádzajú z predpokladu, že pre ľudí v roku 2050 bude príroda považovaná za veľkú hodnotu, ktorú si budú chrániť. „Cítia spoluzodpovednosť za to, aby jej poskytli dostatočný priestor a čas na prirodzený vývoj,“ uvádza v mimoriadnom vydaní Enviro magazínu v roku 2019 Radovan Považan zo SAŽP.

Vitamín pre prírodu

Ľudia si podľa tejto alternatívy uvedomia, že ak budú mať silnú prírodu, bude to dôležitý predpoklad na ľahšie vysporiadanie sa s klimatickými zmenami a všetkými výzvami, ktoré si vyžiada. Preto práve rozsiahle bezzásahové územia budú dôležitým prvkom v schopnosti prírody naberať na sile.

Noemova archa

Územia budú akousi pomyselnou Noemovou archou, v ktorej sa budú zhromažďovať živočíchy i rastliny. Mnohí vedci si uvedomujú, že rôznorodosť rastlín a živočíchov v prírode je dôležitým predpokladom aj pre život človeka.

Aj ekonomický zisk

Súčasťou je aj ekoturistika, teda možnosť, aby si turisti prišli pozrieť rôzne zvieratá. V roku 2050 už môžu existovať rôzne metódy, akým by si ľudia mohli bezpečne prísť pozrieť na biodiverzitu, pričom by to nevytvorilo dojem zoologickej záhrady. Podobne ako v ZOO by tu žilo viacej zvierat, ktoré by však neboli oddelené.

Zákaz kosenia

Podobne sú na tom aj lúky, alebo prípadne aj mestské zóny oddychu, ako parky. Niektoré mestá na Slovensku už dnes uvažujú, že budú menej kosiť. Rozhodla sa takto napríklad Banská Bystrica. „Rieky a mokrade sú revitalizované, mestské prírodné prvky sú domovom bohatej diverzity rastlín a živočíchov,“ doplnil Považan s tým, že je to prepojené aj s ekonomikou. „Poskytujú nové zdroje príjmu z turizmu, udržateľného lesníctva, rybárstva a poľovníctva.“

Menej drancovania

Súčasťou fungujúceho systému je pomoc jednotlivých vrstiev spoločnosti, ale aj inštitúcií. Dokonca sa vďaka povinnosti vytvárať bezzásahové územia a následnej koordinácii ľudí pomôže zabezpečiť využívanie a menších častí prírody, než je tomu dnes. „Na zabezpečenie potrebného množstva surovín, tovarov a služieb je vymedzený menší priestor, ako v minulosti,“ dopĺňa Považan. Súčasťou bude musieť byť aj ochota ľudí uskromniť sa, resp. neplytvať zdrojmi.

Pokračovanie nabudúce.

Prečítajte si aj o najoptimistickejšom scenári.