K veľkým problémom súčasnosti patria aj dôsledky po chemizácii pôdy. Súčasťou tejto neprirodzenej činnosti sú aj postreky pesticídmi.
Tieto látky veľmi nepriaznivo vplývajú nielen na škodlivý hmyz, ale aj ten potrebný. Napríklad včelári už dlhodobo bijú na poplach, že včely vďaka chemizácii prostredia ubúdajú. V plánoch vedcov síce už figuruje spôsob, akým včely nahradiť. Robotický “opeľovač“ však nevyrieši ďalšie problémy súvisiace s pesticídmi. Situácia sa totiž dotýka priamo aj ľudí. Proti pesticídom protestujú na rôznych miestach sveta. V Poľsku v roku 2018 aktivisti spolu so včelári protestovali proti povoleniu pesticídov. Francúzi v roku 2019 postriekali vstup do sídla firmy Bayer, jedného z výrobcov pesticídov.
Pesticídy sú však veľmi škodlivé aj pre nás, keďže môžu poškodzovať nervový systém. V prírode sa s nimi stretávame prakticky už na každom kroku. „Kontaminujú vodné toky a pramene a dostali sa do každého kúta na zemeguli. Pesticídy kontaminujú dážď, sneh a hmlu a ničia aj stratosferický ozón,“ napísala Caroline Cox v príspevku o pesticídoch a prírodných ekosystémoch. Na Žitnom ostrove je napríklad voda kontaminovaná aj pesticídom zvaným atrazín.
Testovania
Problémom bola donedávna aj fakt, že tieto látky síce boli testované, ale nie dostatočne. „Pesticídy sú testované ohľadom ich akútnej toxicity na malý počet druhov, pre ktoré nie sú určené - niekoľko druhov rýb, vtákov, vodných bezstavovcov a včely,“ doplnila s tým, že sa potrebné sú aj ďalšie testy. V minulosti bolo bežné, že keď šoféri po dlhých cestách museli svetlá svojich áut od hmyzu, pretože ho bolo oveľa viacej. Dnes je vďaka chemizácii citeľný úbytok hmyzu.
Roundup
Látka sa používa napríklad v poľnohospodárstve, na golfových ihriskách, v lesoch, ale aj v domácnostiach. Tento pesticíd však pôsobí aj na iné druhy, než je jeho primárne určenie. „Glyfozát je účinný a širokospektrálny herbicíd, ktorý ničí väčšinu zelených rastlín.“ David Santillo s jeho tímom z University of Maine v roku 1989 zistili, že „aplikácia glyfozátu spôsobila dramatický pokles diverzity vegetácie na miestach aplikácie“ a potlačili takmer všetky bežne sa vyskytujúce byliny“.
Množstvo hmyzu
Glyfozót výrazne ovplyvnil množstvo hmyzu, nielen škodcov. „Počet bylinožravého hmyzu poklesol o 89 percent,“ dopĺňa autorka príspevku. Vedeckí pracovníci D.S. MacKinnon a B. Freedman dokonca päť rokov sledovali hniezdiace sa vtáctvo. Jeden výskum urobili rok pred postrekom a ďalší štyri roky po. „Postrek priniesol veľký pokles výskytu vegetácie na stanovištiach s aplikáciou,“ doplnila Cox s tým, že následne poklesol výskyt bežných druhov vtákov. Dlhý čas od postreku znamenal aj návrat takmer pôvodného počtu vtákov.
Orchidea
Dôležité sú aj laboratórne štúdie. Z nich napríklad vyplýva, že glyfozát je účinný aj proti významnému ekologickému „vzťahu medzi mykoríznymi hubami a kvitnúcou rastlinou“. Takto trpí aj medzi mnohými záhradkármi a milovníkmi kvetov obľúbená orchidea. Vedci z austrálskej University of Adelaide v roku 1994 „zistili, že aplikácia glyfozátu zmenila mykoríznu interakciu na parazitickú“. V praxi to znamenalo, že huba v uprostred kvetiny rástla dezorganizovane. Orchidea následkom toho odumrela. Podľa odborníkov „glyfozát spôsobil, že rastlina stratila schopnosť kontrolovať rast mykoríznych húb“.
Úhyn vtákov
Nebezpečný je aj insekticíd cypermetrinu, ktorý narúša nervový systém hmyzu. No môže tak pôsobiť aj na vtáctvo, ktoré sa týmto hmyzom živí. S španielskych dubových lesoch sa napríklad v roku 1992 zrealizoval zaujímavý výskum, ktorý potvrdil úbytok húseníc. „Tento účinok na výskyt húseníc spôsobil pokles úspešnosti hniezdenia sýkoriek belasých. Na lokalite s aplikáciou práškového prípravku presiahla mortalita mláďat 80 %,“ doplnila autorka príspevku.
V súčasnosti sa aktívne diskutuje o tom, aby sa opätovne vykonal postrek proti komárom na Záhorí. Ministerstvo životného prostredia má vláde navrhnúť konkrétny postup aj vzhľadom k tomu, čo pesticídy spôsobujú životnému prostrediu.
Pokračovanie nabudúce.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies