Rôzne slovenské mestá majú rozličné prístupy ku snahe o vytvorenie nových peších zón. Vyplýva to aj z ich veľkosti a možností.
V Nitre, podobne ako v Banskej Bystrici, sa uvažuje o predĺžení súčasnej pešej zóny. „Zatiaľ je však predčasné hovoriť o termínoch, pretože je to dlhodobejší proces,“ prezradil hovorca Nitry Tomáš Holúbek.
Monitoring
Mesto pod Zoborom pripravuje aj monitoring stavu ovzdušia a životného prostredia na území mesta. „Máme v implementácii projekt meteostaníc, ktoré budú merať rôzne parametre a dodávať výstupy, na základe ktorých získame relevantné dáta, podľa ktorých sa budeme vedieť lepšie rozhodovať v snahe o ochranu životného prostredia na území Nitry,“ doplnil.
Trenčiansky prístup
Aj mesto Trenčín sa snaží o rozšírenie pešej zóny a zvýšiť tak bezpečnosť chodcov i cyklistov. „Na Mierovom námestí bola nedávno obmedzená doba povoleného vjazdu zásobovacích vozidiel do 9:30 z predošlého času do 11.00. Prevádzkarom je vytvorená možnosť dočasne zaparkovať na paralelnej ceste k Mierovému námestiu pre zabezpečenie zásobovania tovarom s pomocou ručných vozíkov,“ vysvetlil viceprimátor Trenčína Patrik Žák.
Mestá sú pre ľudí
Mesto spod hradu Matúša Čáka už zrealizovalo aj dôležité kroky v prospech cyklistov, a to aj na úkor parkovacích miest. „Na Palackého ulici tesne vedľa hlavného námestia boli na začiatku tohto roku zrušené parkovacie miesta (zo 140 miest na 100) a nahradil ich plnohodnotný cyklopruh pre bezpečnosť cyklistov,“ povedal a dodal, že je už pripravená štúdia na premenu ulice z parkoviska na priestor pre obyvateľov. „Takmer úplne zrušením parkovania a rozšírením pešej zóny s funkciami trhoviska, stretávacích plôch, terás a podobne,“ uzavrel viceprimátor s dôvetkom, že „mestá sú pre ľudí, nie pre autá“.
Regulujú vstupy áut
Hovorca Žiliny Vladimír Miškovčík prezradil, že do pešej zóny sa v súčasnosti denne dostane len približne 1 100 vozidiel, kým v predchádzajúcom období to bolo do 1500 áut. „Rozširovanie pešej zóny je prispôsobovanie verejného priestoru peším alebo privilegovanie pešej dopravy na úkor motorovej dopravy. Za týmto účelom sa v Žiline aktívne riešila a rieši regulácia vstupov do pešej zóny a zníženie počtu vozidiel v pešej zóne,“ vysvetlil s tým, že zníženie počtu motorových vozidiel radnica dosiahla
zavedením regulovaného vstupu do pešej zóny.
Aktívna Žilina
Mesto pod Dubňom aktívne hľadá zlepšovanie verejného priestoru v rôznych mestských častiach. „Rozširovanie peších zón je jedna z tém, ktoré stále rezonujú v oblasti udržateľnej mobility. V tomto duchu v Žiline uvažujeme o rozšírení pešej zóny na Námestí A. Hlinku o časť ulice M. R. Štefánika, teda od námestia až po križovatku tejto ulice s ul. V. Tvrdého. Okrem toho plánujeme podobným spôsobom aj na ul. Pivovarská,“ vysvetlil hovorca Žiliny.
Obľúbený Bulvár
Ďalšou lokalitou môže byť obľúbená ulica A. Bernoláka, známa aj ako Bulvár. „Približne polovica prvej časti tejto ulice (Bulváru) by mala byť v blízkej dobe vyhradená pre peších v plnom rozsahu,“ doplnil Miškovčík s tým, že tomuto kroku bude predchádzať projekt revitalizácie územia. „Výsledkom čoho by mala byť aj úprava verejného priestoru a zmena dopravného režimu.“
Pešiu zónu nemajú
Sú aj mestá, ktoré žiadnu pešiu zónu nemajú. Vedúca kancelárie primátora Revúcej Patrícia Šefranová pripomína, že aj v Revúcej sa napriek tomu snažia myslieť ekologicky. „V meste sa nachádzajú námestia, kde je zabezpečený bezpečný pohyb peších vrátane doplnkovej infraštruktúry (ako sú lavičky),“ prezradila s tým, že Revúca nad pešou zónou neuvažuje aj „vzhľadom na priestorové využitie územia vo vlastníctve mesta“. Mesto však plánuje obnovovať námestie.
Rozšírenia neplánujú
Ďalšiu pešiu zónu nechystajú ani v Žiari nad Hronom. „Dôvod je taký, že v časti mesta kde by teoreticky takéto obmedzenia prichádzali do úvahy (ul. Š. Moysesa), sa nachádza najväčšia časť parkovacích miest pre samotné centrum mesta,“ povedal primátor Peter Antal.
Už zrušili “štvorprúdovku“
Takto by sa totiž podľa primátora neúmerne zaťažili vnútroblokové priestory v blízkosti námestia. „Mesto pred cca 20 rokmi vytvorilo veľkú pešiu zónu na Nám. Matice slovenskej, ktorú považujeme za dostatočnú,“ povedal s tým, že tým sa zrušila štvorprúdová komunikácia a veľké parkovisko.
Niektoré mestá nepotrebujú akútne premýšľať nad rozširovaním počtu peších zón. Príkladom pre množstvo takýchto priestorov je určite bratislavská časť Staré mesto, v ktorej to však má prirodzené i historické dôvody a predpoklady. „Pešou zónou je celé historické jadro mesta, ďalej Obchodná ulica, Poštová ulica a Židovská ulica. Ide o najdôležitejšie a najnavštevovanejšie časti Starého Mesta,“ povedal hovorca Starého mesta Matej Števove.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies