Riga/Tallinn - Po Litovskej republike sa k uvaleniu sankcií voči Bielorusku rozhodli aj susedné krajiny Lotyšsko a Estónsko. Dôvodom sú podozrenia z falšovania prezidentských volieb a policajná brutalita počas občianskych protestov.
Sankcie Pobaltských krajín sú uvalené voči osobám, ktoré nesú zodpovednosť za údajné sfalšovanie nedávnych bieloruských prezidentských volieb. Agentúra DPA informovala, že toto rozhodnutie oznámili v piatok ministerstvá zahraničných vecí v Rige a Tallinne spoločne.
Zákaz vstupu
Osoby na sankčnom zozname dostali štatút “persona non grata“, teda neželaných osôb, ktoré nesmú vstúpiť na územia oboch bývalých krajín Zväzu sovietskych socialistických republík. Sankcie predbehli plánovaný podobný krok zo strany Európskeho spoločenstva. Členské štáty EÚ sa na stredajšom mimoriadnom video-summite zameranom na dianie v Lukašenkom ovládanej krajine dohodli na skorom zavedení množstva sankcií. EÚ výsledky prezidentských volieb, v ktorých Lukašenko podľa oficiálnych výsledkov získal viac ako 80 % hlasov, neuznávajú. Riga a Tallin si želajú "mierové a zákonné riešenie".
Vládne 26 rokov
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko za 26 rokov svojho vládnutia ešte podobnej situácii nečelil. Tisícky demonštrantov vyšli do ulíc, aby tak protestovali proti jeho už šiestemu obdobiu vo funkcii najvyššieho predstaviteľa Bielostuska. Prezidentské voľby sa uskutočnili 9. augusta, bolo v nich však umožnené aj predčasné vhodenie hlasovacích lístkov. AJ to je jednou z výčitiek medzinárodného spoločenstva.
Bieloruská opozícia žiada Lukašenka odstúpiť a vypísať nové prezidentské voľby. Opozícia dúfala, že časť bezpečnostných síl štátu odmietne poslušnosť. Zložky štátu však zakročili voči nespokojným ľuďom. Tisícky z nich zatkli, pričom sa objavili aj správy o neprimeranom tvrdom zaobchádzaní, ktoré si vyžiadalo množstvo zranení. Traja Bielorusi zraneniam podľahli.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies