Únos prezidentovho syna je čiernou škvrnou slovenských politických dejín

Nárast trestnej činnosti

Obdobie po roku 1989, aj keď je to obdobím, ktoré pre mnohých naplnilo veľké očakávania, má aj svoje temné stránky. Jednou z nich je obrovský nárast trestnej činnosti. "Boli to zločinecké organizácie, veľa násilnej a majetkovej trestnej činnosti," pripomenul Vačok, ktorý bol jedným z vyšetrovateľov tohto trestného činu.

"Špecifikum tohto obdobia je aj trestná činnosť úplne iného charakteru, a to je zavlečenie syna prezidenta SR. Taký prípad som osobne nikdy v živote nezažil a myslím si, že nikto, kto žije v tomto štáte. Je to špecifikum pre SR," pokračoval.

Mierený na prezidenta 

Podľa neho je obrovskou hanbou, že sa na takomto trestnom čine podieľali osoby, ktoré boli začlenené do štátnych orgánov štátu. Ako vieme, v tom čase bol prezidentom krajiny otec priameho poškodeného. "Voči nemu bol tento trestný čín aj nasmerovaný," dodáva bývalý vyšetrovateľ Vačok.

Vačok bol vo vyšetrovaní priamo zainteresovaný ako vyšetrovateľ. Spomína ako sa vo vyšetrovaní nemohlo pokračovať z dôvodu zneužitia amnestií, neochoty na prokuratúre a aj z hľadiska politiky vyšetriť tento trestný čin.

Netradičná situácia 

"Na druhej strane musím vychádzať aj z toho, že máme nejaký účel trestného konania a po viac ako štvrťstoročí postaviť niekoho a vyvodzovať mu trestnoprávnu zodpovednosť v situácii, keď rozhodujú medzinárodné súdy a inštitúcie, tak neviem si predstaviť skôr ako po 30 rokoch zmysluplné rozhodnutie na slovenských súdoch," uviedol na margo toho, či je možné po dlhých rokoch páchateľov právoplatne odsúdiť. Domnieva sa, že účel to nemôže plniť žiadny.

Podozrivý od začiatku 

Syn slovenského prezidenta bol násilne zavlečený do rakúskeho Hainburgu 31. augusta 1995. Z organizovania činu bola od počiatku podozrievaná Slovenská informačná služba (SIS) exriaditeľa Ivana L.

Predseda vlády vydal amnestie 

Amnestie expremiéra Vladimíra Mečiara vyhlásené v roku 1998 pre páchateľov boli zrušené poslancami Národnej rady SR až 5. apríla 2017. Prípadom sa začal zaoberať Okresný súd Bratislava III. Ten v júni 2019 konanie vo veci Ivana L. a spol. prerušil s tým, že predloží Súdnemu dvoru EÚ na rozhodnutie prejudiciálne otázky. Stanovisko Súdneho dvora EÚ považuje za nevyhnutné na ďalší procesný postup vo veci.

Pochybnosť o rozhodnutí ESLP

"Pokiaľ ide o posledný akt zrušenia amnestií z roku 2017, tu mám trochu obavy, ako sa k tomu postaví Európsky súd pre ľudské práva, respektíve Európsky súdny dvor, a to, či nebude skôr presadzovať to všeobecne vo svete a v Európe prezentované stanovisko o nezrušiteľnosti amnestií," uviedol bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov a v súčasnosti vysokoškolský pedagóg Jaroslav Ivor.

Výnimočná situácia aj pre Slovensko 

Samotný prípad sledoval Ivor podľa svojich slov len z dennej tlače. Vnímal to stále ako jednu výnimočnú situáciu – skutok v novodobých spoločenských, politických ale aj kriminalistických dejinách SR. Išlo o spáchanie trestného činu, do ktorého boli zainteresované orgány štátu. 

"Vnímam to ďalej ako pokusy o zahmlievanie celého tohto skutku. Boli tam pokusy od našich vrcholných predstaviteľov vládnej moci, že skutok sa nestal, že skutok vôbec nebol realizovaný, a dokonca o účasti štátneho orgánu sa vôbec nechcelo diskutovať. Došlo tak k viacerým výmenám vyšetrovateľov," ozrejmuje Ivor. 

Prerušili to amnestie 

Prípad však zostal, ako zostal a bol zahrabaný pod koberec. Nakoniec boli na toto konanie udelené amnestie čo je podľa bývalého vyšetrovateľa tiež trošku výnimočné, a tie zabránili efektívnemu skončeniu sa celého vyšetrovania.  

Návrat k vyšetrovaniu v roku 1998

Osobne sa vrátil k prípadu oveľa neskôr vo funkcii vyšetrovateľa, ale bol aj členom tzv. občianskej komisie na vyšetrovanie zavlečenia. K samotnému vyšetrovaniu došlo až po zmene vlády v roku 1998. Došlo aj k vzneseniu obvinení, ale opäť sa akceptovalo rozhodnutie o amnestiách. Pred budovou Národnej rady SR sa dokonca 7. apríla 1999 uskutočnila demonštrácia na podporu poslanca NR SR za HZDS Ivana Lexu.

"Osobne som sa prikláňal k tomu, aby sa táto vec doriešila aspoň v občianskoprávnej rovine, kde by sa aspoň ustálili tie osoby, ktoré za týmto prípadom stáli, ktoré by mali niesť keď už nie trestnoprávnu, tak aspoň občianskoprávnu zodpovednosť," dodal Jaroslav Ivor na záver.