Prístup, ktorý chce aj prezidentka Zuzana Čaputová

Keďže príroda čoraz častejšie vyplavuje výsledky nezodpovedného ekologického správania ľudstva, aj slovenskí odborníci pre ochranu prírody pátrajú po scenároch nášho prístupu v roku 2050.

Miera

Ďalší zo scenárov nášho správneho prístupu vychádza z predpokladu, že ľudstvo si prírodu budú vážiť ako dôležitý základ svojho života. Využívajú preto prírodu aj na vlastnú sebestačnosť, ale len v nevyhnutnej miere. Týka sa to napríklad oblasti poľnohospodárstva, kde sa síce pôda využíva, ale berie sa ohľad na rôzne podstatné skutočnosti. Súčasťou je prirodzené ničenie škodcov, nie ďalšia chemizácia pôdy.

Zadržanie vody

Pomáha sa aj oblastiam, ktorých pôda sa podľa odborníkov už postupne mení na podobnú zemi v subsaharských oblastiach. „Integrované poľnohospodárske a lesnícke systémy sa stali bežne využívanými v suchých regiónoch Slovenska,“ uviedol v príspevku pre mimoriadne vydanie Enviro magazínu v roku 2019 Radoslav Považan s tým, že sa nezabúda ani na mestá, kde sa „nachádza veľa vegetácie, voľne rastúcich rastlín a vodných tokov“. Práve tieto dokážu zadržať vodu, ktorá bude čím ďalej tým viac dôležitá. No súvisí to aj s čistením vzduchu.

Obmedzenie spotreby

Vhodne sa tak vytvára aj prevencia pred povodňami, s ktorými sa ľudstvo v súčasnosti snaží vysporiadať hlavne budovaním protipovodňových stien a zvyšovaním brehov riek. Scenár počíta s lesmi, s ktorými sa správne hospodári. Nezabúda sa ani na obmedzenie spotreby, čo 22. augusta spomínala aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. 

Zdravie

Ľudia nezabúdajú ani na zdravú výživu a na správnu mieru. „Z hľadiska tohto scenára sa občania správajú ako uvedomelí spotrebitelia so zdravým stravovaním, ktoré súvisí najmä s miestnymi potravinami z ekologického poľnohospodárstva,“ napísal Považan s tým, že všetky vrstvy obyvateľstva sa spoločne bez bojov snažia dospieť k prechodu na zelenému spoločnosť.

Spoločný cieľ

K celému prechodu spoločnosti aktívne pomáha aj vláda hľadaním nových zelených možností, ich úlohy sú aj v „správnej regulácii platieb za ekosystémové služby“. Celá spoločnosť sa však bude musieť vysporiadať aj so zhoršovaním stavu rôznorodosti živočíšnych druhov. Ako dopĺňa Považan, tak medzinárodná platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby prognózuje, že „globálne je až milión druhov ohrozených vyhynutím v najbližších desiatkach rokov“.

Ruku k dielu

Príprava slovenských scenárov vývoja prírody, sú len časťou snáh vedeckého sveta, ktorými sa snažia zvrátiť negatívne javy a zachrániť prírodné prostredie a tým aj celé ľudstvo. Všetky aktivity odborníkov však musia byť nevyhnutne opreté aj o každodennú nekompromisnú snahu jednotlivcov. V prípade, keď ľudstvo nebude chcieť prispieť, tak všetky tieto scenáre môžu skončiť len v rovine science-fiction.

Scenáre pre vývoj slovenskej prírody v roku 2050 hľadali odborníci zo Štátnej ochrany prírody, Ministerstva životného prostredia, Slovenskej agentúry životného prostredia, no nechýbali ani prognostici z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Prečítajte si aj o ďalších scenároch a o najoptimistickejšej verzii.