Vedci sa sporia, či záhadný nález z horúcej Venuše dokazuje život

Na našej planéte je pritom tento plyn len vďaka živým organizom. Odborníci však prízvukujú, že to neznamená potvrdenie života na Venuši. Správu o tom priniesla agentúra AP.

Štúdia vyšla v pondelok vo vedeckom časopise Nature Astronomy. Chemickú stopu jedovatého fosfánu (PH3) vďaka dvom veľkým rádioteleskopom, pričom jeden sa nachádza v Čile a druhý na Havaji.

Tento plyn produkujú mikroorganizmy v črevách niektorých zvierat, alebo v prostrediach chudobných na kyslík, napríklad v močiaroch. Ďalším zdrojom fosfánu na modrej planéte je priemysel. Vyrábali ho ako jed počas prvej svetovej vojny.

"PH3 mohol (na Venuši) vzniknúť prostredníctvom neznámej fotochémie či geochémie alebo, analogicky k biologickej produkcii PH3 na Zemi, prítomnosťou života," píše sa v štúdii.

Spoluautorka štúdie Sara Seagerová, ktorá je odborníčkou na planéty a pôsobí v Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT), tvrdí, že vedci "prešli všetky možnosti a vylúčili každú z nich: sopky, údery bleskov, malé meteority padajúce do atmosféry...".
 

"Ani jeden z procesov, na ktoré sme sa zamerali, nemohol vytvoriť fosfán v takom množstve, aby to vysvetlilo objavy nášho tímu," dodala. Zostala jediná možnosť - život.
Vedci, ktorí sa na štúdii nepodieľali, ale aj jej autori upozorňujú, že tento objav rozhodne nepotvrdzuje existenciu života na tejto planéte. "Venuša je peklo. Venuša je istým diabolským dvojčaťom Zeme," povedal spoluautor štúdie a astrofyzik David Clements.

Venuša je však "peklom" s teplotou približne 500 stupňov len na povrchu - podľa Seagerovej by sa mohol tento plyn teoreticky vytvárať približne 50 kilometrov nad povrchom planéty. Tam sa nachádza  hustá vrstva oblakov oxidu uhličitého, a teplota má byť približne na úrovni izbovej. Tu sú aj drobné kvapôčky, ktoré okrem kyseliny sírovej majú aj malé množstvo vody.

Justin Filberto z Lunárneho a planetárneho inštitútu v Houstone, ktorý sa na štúdií nepodieľal, je presvedčený o vzniku PH3 zo sopečnej činnosti. Tvrdí, že vedci tejto štúdie nebrali ohľad na najnovší výskum. Ten dokazuje, že sopečná činnosť na Venuši je omnoho silnejšia, ako sa predpokladalo. Clements však upresňuje, že také množstvo plynu, aké boli objavené, by mohlo na Venuši sopečnou činnosťou vzniknúť len vtedy, ak by bola sopečná činnosť približne 200-krát silnejšia, než na modrej planéte.

NASA plánuje misiu DAVINCI+, ktorá by mohla začať skúmať atmosféru Venuše už v roku 2026.