Následkom bolo takmer 200 priotrávených detí, vredovité chlórakné u množstva ľudí a približne 81-tisíc mŕtvych zvierat.
Prípad výbuchu továrne, pri ktorej chlór spôsobil úhyn množstva zvierat, je mementom aj pre západnú Európu, že podobné ekologické katastrofy nie sú len prípady Ázie či rozvíjajúceho sa sveta. Výbuch v chemickej továrni pri Miláne zamoril sídlisko Seveso.
Úhyn zvierat
Písal sa 10. júl 1976. Po výbuchu továrne uniklo do prostredia množstvo chlóru, čo malo za následok kožné problémov ľudí a úhyn 3-tisíc zvierat priamo po nešťastnej udalosti. Tragédia pokračovala aj sekundárne, keď museli preventívne utratiť takmer 80-tisíc zvierat.
Vredy na tvári
Chlórakné dostalo postupne množstvo z takmer 800 ľudí bývajúcich na sídlisku. Úrady neskoro zareagovali a evakuovali ich až po dvoch týždňoch. Priotrávilo sa aj takmer 200 detí. Na archívnych záberoch je vidieť, ako armáda vymedzuje miesto so zákazom vstupu a inštaluje ostnaté drôty.
Drsné zábery
Zábery reakcie ľudí po tragédii sú srdcervúce. Plačúca žena, uhynuté zvieratá na pasienkoch, dieťa s už prejavenými následkami vredovitého ochorenia chlórakné na tvári. Muži v celotelových ochanných kombinézach, ktorí čistia priestory továrne, alebo odstraňujú časti kontaminovanej pôdy.
Tlak obyvateľstva
Mobilizovali sa mnohí ľudia, ktorí požadovali informácie od úradov, ale aj preventívne a represívne riešenia. Na stenách a plotoch boli vyvesené transparenty ako Veda poprela život, Jednotný a slobodný ľud či Vrátiť sa späť k životu. Obyvatelia sa búrili aj preto, že v tej dobe ešte neboli také prísne normy pre ochranu životného prostredia, ale aj zdravia a života ľudí.
Dôležitá smernica
Tragédia, ako aj následný tlak obyvateľstva, spôsobili legislatívne zmeny. Ako píše enviroportal.sk v EÚ vznikla „špeciálna legislatíva zameraná na prevenciu a kontrolu priemyselných havárií“. Ide najmä o Smernicu Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok. Smernica bola aj novelizovaná a rozširovaná.
Aktivistom smernica nestačí
Smernica, ktorú nazývajú aj smernicou Seveso, je podľa Greenpeace nedostatočná. „Najväčšou z nich je, že smernica Seveso vôbec neupravuje podmienky prevozu a uskladňovania nebezpečných látok v mobilných zásobníkoch. Vyňatie dočasných skladísk chemikálií a chemického odpadu zo zákona preto predstavuje obrovský problém,“ povedala koordinátorka toxickej kampane Greenpeace Kateřina Věntusová.
Petržalka či Prešov
Na Slovensku v roku 2006 vystrašil Bratislavčanov požiar chemického skladu v Petržalke. Hovorkyňa hasičov sa vtedy vyjadrila, že nie je dôvod na obavu, keďže do ovzdušia nejdú žiadne životu nebezpečné látky. Věntusová však dodala, že aj tento prípad ilustroval nemohúcnosť spomenutej smernice. Zdôraznila, že požiar vypukol práve „v jednom z takýchto dočasných skladísk nebezpečného odpadu v obývanej zóne Bratislavy". Nebezpečný odpad napríklad horel v roku 2008 v Prešove.
Na Slovensku máme podobnú továreň v Novákoch v okrese Prievidza. Novácke chemické závody vyrábali od roku 1940 aj výrobky na báze spracovania chlóru.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies