Jeden zo symbolov zla súčasnosti sa pokúša dostať na slobodu

Oslo – Anders Behring Breivik si aj za nastraženú bombu vo vládnej štvrti odpykáva 21-ročný trest, ktorý sa podľa nórskych zákonov môže predlžovať.

Breivik, ktorý vraždenie použil na súčasť politického boja proti globalizácii, chce požiadať o podmienečné prepustenie z väzenia. Povedal to pre denník Verdens Gang (VG) jeho právnik. Článok cituje aj Reuters.

Krajný pravičiar sa dopustil teroristických činov v júli 2011. Doma si vyrobil bombu z voľne dostupných poľnohospodárskych látok. Bombu nastražil v aute, ktoré zaparkoval vo vládnej štvrti nórskej metropoly. O život pri explózii prišlo osem ľudí.

Potom sa presunul na ostrov Utöya, ktorý bol miestom pravidelného stretávania mládežníkov zo Strany práce. Zastrelil 69 nádejných budúcich politikov. Udalosť bola nočnou morou súčasného Nórska, ale otriasla aj celým svetom.

41-ročný Nór dostal 21 rokov, čo je maximálna sadzba. Súdy ju však môže predlžovať neobmedzene. Breivik môže požiadať o podmienečné prepustenie z väzenia po odpykaní prvých desiatich rokov. Stane sa tak v júli 2021. Závisí to však od rozhodnutia súdov. Prepustenie musí byť totiž primerané.

Han skal aldri gå fritt rundt- aldri!
Breivik begjærer seg løslatt fra fengselhttps://t.co/VYkO1R8n9D

— Raymond Johansen (@RaymondJohansen) September 16, 2020

"Na jeho prianie som zaslal žiadosť o podmienečné prepustenie. Je to právo, ktoré majú všetci väzni a ktoré on chce využiť," uviedol pre VG advokát Öystein Storrvik.
Stretlo sa to s negatívnou odozvou. "Nikdy sa nedostane na slobodu. Nikdy!" napísal na Twitteri Raymond Johansen, ktorý v čase teroristickej akcie bol generálnym tajomníkom Strany práce.
 

Breivik chce podľa slov advokáta podať aj sťažnosť na podmienky, v akých je väznený. V roku 2015 sa dokonca pokúsil zažalovať Nórsko za to, že je izolovaný od iných väzňov, čo považuje za obmedzenie jeho ľudských práv. V prvom kole sa mu o rok neskôr dokonca podarilo uspieť, no vyšší súd ho zamietol. Prípadom sa preto nezaoberal najvyšší súd ani Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu.