SYDNEY – Približne tretina z 270 veľrýb uviaznutých pri pobreží austrálskeho ostrovného štátu Tasmánia uhynula. Mohlo ísť aj o hromadnú samovraždu?
Na západnom pobreží austrálskeho ostrova Tasmánia uhynulo prinajmenšom 90 grínd, morských cicavcov príbuzných delfínom, ktoré tam uviazli na plytčine. Informovala o tom v utorok agentúra DPA.
Spustili záchrannú akciu
Tímu námorných špecialistov sa v utorok počas záchrannej akcie podarilo vyslobodiť 25 z nich. Avšak aj napriek obrovskej snahe austrálskych záchranárov nedokázali pomôcť všetkým. Odborníci sa obávajú, že ďalšie budú zomierať postupne.
Skupina veľrýb - guľohlavcov - uviazla v troch lokalitách odľahlej zátoky Macquarie Harbour neďaleko mesta Strahan v západnej časti ostrova. Väčšina veľrýb uhynula ešte pred príchodom 60-členného záchranného tímu, ktorý sa na miesto dostal v utorok ráno.
Podľa morského biológa Krisa Carlyona akcia s najväčšou pravdepodobnosťou potrvá ešte niekoľko dní.
Veľryby majú ešte šancu
Pokiaľ bude v oblasti aj naďalej pretrvávať chladné a daždivé počasie, vďaka čomu by si guľohlavce mohli udržať nízku telesnú teplotu, dokázali by niekoľko dní prežiť.
Guľohlavce patria medzi druhy veľrýb, ktoré majú najvyššiu bilanciu uviaznutia práve v Tasmánii. Podľa vedcov je Tasmánia jediným austrálskym štátom, kde pravidelne dochádza k uviaznutiu veľrýb a delfínov.
Dôvodom takéhoto správania môže byť nešťastná náhoda alebo dezorientácia spôsobená komplikovanými vodnými trasami či drsným morským prostredím. Na lokalite Macquarie Harbour uviazli veľryby v podobnom množstve naposledy pred zhruba 20 rokmi.
Mohlo ísť aj o masovú samovraždu?
Vedci v posledných rokoch upozorňujú, že uviaznuté veľryby na plážach či na plytčinách sa objavujú čoraz častejšie. Dôvodom môže byť páchanie hromadných samovrážd týchto morských cicavcov.
Za hlavné dôvody takéto konania môže byť stres, ktorý spôsobujú silné sonary, používané najmä vo vojenských lodiach. Tieto zariadenia majú totiž negatívny dopad na morský život, upozorňujú vedci už desiatky rokov. Veľkým problémom sú najmä sonary s označením MFAS, ktoré používa americké námorníctvo.
Zvukové vlny, ktoré tieto prístroje vysielajú, sú také silné, že dokážu meniť správanie veľrýb. Ukázalo sa, že najzraniteľnejšie sú vorvaňovce, stredne veľké ozubené veľryby.
Nadmerný hluk spôsobuje veľrybám obrovské bolesti
Hluk zo sonarov im spôsobuje nevoľnosť a núti ich potápať sa do veľkých hĺbok a stále častejšie sa dezorientované veľryby vrhajú na morské brehy, kde uviaznu a uhynú.
Takéto sonary produkujú vlny s frekvenciou 170 až 195 decibelov. Hlučný koncert pritom dosiahne iba okolo 120 decibelov. Nadmerný hluk veľrybám spôsobuje závažné problémy.
Do krvi sa im začnú uvoľňovať bublinky dusíka, ktoré im môže spôsobiť krvácanie či dokonca poškodenie vnútorných orgánov. Najviac prípadov masových samovrážd morskí biológovia zaznamenali pri vorvaňovcov zobcových.
Oblasti bez sonarov
Okrem sonarov môže uviaznutie veľrýb spôsobiť aj ich zlý zdravotný stav alebo hlad. Vedci tiež presadzujú, aby sa v oblastiach, kde žijú veľryby, zaviedol prísny zákaz používania silných sonarov.
Vzorovým príkladom je oblasť v okolí Kanárskych ostrovov, kde už takéto opatrenie prijali už pred pár rokmi. Tento krok sa ukázal ako veľmi efektívny a na miestnu populáciu veľrýb mal veľmi pozitívny vplyv.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies