Už ako trinásťročný porušoval zákon, ale potom sa stal zázrak

Hoci je toľko pred ním, aj minulosť mu nadelila obrovský kufor skúseností, pádov a snov, až sa to zdá byť neuveriteľné. Koľko bolesti je človek schopný zniesť? On je dôkazom, že v ľudskej bytosti je potenciál prežiť aj neprežiteľné.

Bez rodičov

Vyrastal v detskom domove, rovnako ako jeho traja súrodenci.
Matka ho navštevovala a udržiavala kontakt, čo svedčí o tom, že deti jej ľahostajné neboli.
"Chýbali jej finančné prostriedky, aby sa o nás postarala. V domove som mal zabezpečené všetko, materiálne mi nechýbalo nič. Ale bez rodiny a lásky, ktorú môže poskytnúť, to bolo zbytočné."
 

Tanec
Ako malý chlapec objavil spätosť s hudbou. Nielenže rád tancoval, ale mal skutočný talent, ktorý ho predurčoval na veľkolepú kariéru. Hoci vek bol nízky, miera uvedomenia si, bola, naopak, vysoká. Možno to spôsobilo prostredie či absencia každodennej rodičovskej starostlivosti, ale dal si zrelé predsavzatie.

"Povedal som si, že sa budem venovať tancu a že do tela si nebudem dávať nič, čo by mi ho poškodilo. Žiadne cigarety, nijaký alkohol a drogy už vôbec nie."

Ako to býva, človek mieni a okolnosť, nanešťastie, mení.
 

Nesprávna partia
Neviem, prečo to tak je, ale väčšina príbehov so smutným osudom, sa začína kaziť v okamihu, keď mladý jedinec vstúpi do nesprávnej partie. Chce byť všade a nechať sa ovplyvniť, to je snáď ľahšie ako otočiť hlavou. A tak aj jemu sa to stalo, hoci si uvedomuje, že vinu nemôže hádzať len na cudzie plece.

"Spočiatku je to frajerina, chcel som byť súčasťou partie. Ale potom je to už slobodná vôľa." Prvá cigareta sa dotkla úst, on ju ochutnal a zachutila mu. Koľko mal rokov? Och, veľmi málo na to, aby vedel úplne presne rozlíšiť medzi dobrým a zlým, medzi múdrym a nemúdrym. Bol to desaťročný chlapec. Fajčením sa to neskončilo, nasledoval chľast a pilo sa veru často. Svoju úlohu zohrala aj marihuana, na nej sa postupne naučil byť závislým. A že fajčenie trávy je neškodné a že je v poriadku to občas robiť, to je nezmysel a zahrávanie sa s ohňom, pričom je vopred jasné, kto bude víťaz a kto nakoniec porazený.

Z užívania omamných látok sa dopracoval až k predaju. Díloval ako 13-ročný, puberta a zlé rozhodnutie ho mali v moci, takmer ho udupali na smrť. So smrťou sa pohrával stále, pomýšľal na samovraždu.
 

Rozhovor

"Raz som sa zoznámil s takým chalanom, on bol veriaci. V jeden deň za mnou prišiel, stál som s ním za detským domovom a bol som totálne sfajčený. A on mi kázal o Bohu, hovoril o jeho láske, ukazoval mi, aká môže byť viera."

Zo stavu mimo reality ho prebrala pravda, okamžite vytriezvel a jeho srdce ho volalo k Bohu. Ak mu môže pomôcť, dať mu niečo viac, ľúbiť ho a chrániť, tak potom nech to urobí, nech zasiahne a vykorení mu z duše čierňavu. Tam, na tom najmenej pravdepodobnom mieste, mu do vnútra prenikol Boh a jeho uzdravujúca prítomnosť. Vedel, že sa udiala zmena, že je iný človek a potvrdil to aj tým, že sa dal o týždeň neskôr aj pokrstiť.
 

Stredná škola
Pre štúdium sa presťahoval do Bratislavy, a aj keď s ním Boh urobil niečo nevídané, nedostatok informácií v oblasti kresťanstva, mu spôsobilo návrat na šikmú plochu. Tentoraz to bolo ešte horšie, ešte tvrdšie.

Vylúčenie zo školy, problémy s políciou, presun z miesta na miesto a z mesta do mesta, celoštátne pátranie po ňom po dobu štyroch dní a závislosť na piku a to taká devastujúca, až je ťažko o tom hovoriť.

Temné myšlienky, nenávistné hlasy, dom plný zla - aj tak by sa dal zhrnúť jeho spôsob existencie. Uvedomoval si, že prebieha zápas o jeho dušu, vnímal zlo, počul ho, dýchalo mu na krk. Bolo to peklo na zemi, a ak napíšem, že mu do nosa prenikal pach síry, nebude to vonkoncom prehnané.
 

Ak si

Nemal na výber, musel opäť zavolať na Boha. Použil na to frázu, ktorá možno vyznie netypicky a to vzhľadom na to, že o tom, či Boh naozaj je, alebo nie je, sa už dávnejšie presvedčil na vlastnej koži.
 

"Bože, ak si, urob niečo."
Ľahol si, zaspal, a len čo sa ráno prebudil, obliala ho láska Boha. A od toho dňa ho drogy, tvrdé či mäkké, viac nedržali v otroctve.
 

Darček
Po minulosti mu zostala iba pamiatka v podobe fajčenia cigariet. Než oslávil dvadsiate narodeniny, želal si od Boha, aby ho zbavil aj tohto neduhu.
 

"Na narodeniny som si trikrát potiahol a ucítil som niečo zvláštne. No od toho okamihu som si nevzal ani cigaretu. Boh mi to splnil."

Vidí, ako Boh pracuje na matke, ako hojí rany, zbavuje strachu, ako podáva ruku a dáva nádej.

Je ženatý, má dieťa a jeho túžba je jasná.
"Túžim byť kazateľom a hlásať slovo Božie."