O miesto učiteľa sa tu bijú, má prestíž ako práca lekára

Závidia aj deti, lebo vo Fínsku sa tu vraj takmer vôbec neskúša a do istého veku absentujú domáce úlohy. Eduworld pripomína, že „odkedy bola vo Fínsku implementovaná pred 40 rokmi školská reforma, fínsky  vzdelávací systém sa konštantne objavuje na vrchole medzinárodných rebríčkov hodnotiacich vzdelávacie systémy“.

Portál ďalej uvádza, že za týmto úspechom je aj vzopretie sa „centralizovanému modelu založenému práve na hodnotení študentov“.

Vzbura

Fínsko prakticky potiera prúd „globálneho hnutia reformy školstva". Všeobecne sa totiž považuje za dôležité dávať dôraz na kľúčové predmety, dbať o konkurenciu či realizovať množstvo testov, čo je však pre deti často frustrujúce. Vzdelávacie opatrenia v mnohých krajinách sú šité na úspech, ako keby školstvo malo byť len akousi fabrikou na dosiahnutie dobrej práce, čo však nie vždy korešponduje s realitou.

Malý cieľ

Niekdajší fínsky minister školstva - učiteľ Pasi Sahlberg pre New York Times povedal, že v krajine tisícich jazier je to inak. "Nie sme takí. Chceme byť lepší ako Švédi. To nám stačí," prezradil a naznačil, že v jeho krajine tak cítiť v školstve menší tlak a učitelia sa môžu sústrediť nie len na memorovanie, ale i výchovu, zapamätanie vďaka zážitkovým metódam, na ktoré majú aj čas sa pripravovať.

Aj u nás?

Riaditeľka ZŠ na Haličskej ceste v Lučenci Andrea Novodomská priznáva, že mnohé body systému ju zaujali. „Veľa vecí vieme aplikovať aj u nás v školstve,“ povedala s tým, že okrem povinnosti školskej dochádzky od 7. roku života dieťaťa, sa jej páčia aj ďalšie prvky.

Bez úloh

Riaditeľke z novohradskej školy sa páči aj fínsky prístup k písomkám a ústnym odpovediam, z ktorých deti majú často veľký strach. Žiakov v krajine tisícich jazier takmer vôbec netestujú. „Deti by si nemuseli robiť domáce úlohy a deti by neboli testované, len jeden test na konci nejakého obdobia,“ upresnila Novodomská s dôvetkom, že rodičia sa teraz nemusia húfne sťahovať na juh stredného Slovenska. „Zatiaľ sme to v našej škole neaplikovali,“ dodala s úsmevom.

Najlepší absolventi

Magdaléna Vajasová, ktorá pôsobí ako riaditeľka ZŠ v Šamoríne, priznáva, že do hĺbky nepozná fínsky vzdelávací systém. Z bodov, ktoré približujú tento spôsob edukačného procesu sa jej najviac páči, že učiteľov tu vyberajú z horných 10% najlepších absolventov.

Utópia

Zavedenie takéhoto niečoho v krajine medzi Tatrami a Dunajom však považuje za utópiu. Vo severskom systéme sa jej páči aj fakt, že učitelia tu majú rovnaký spoločenský status ako napr. lekári, ale aj to, že plat nie je závislý od výkonu pedagóga.

Vedomostne zmiešaní

Vzdelávanie v tejto škandinávskej krajine má aj ďalšie zaujímavé prvky. Všetky deti sa podľa Smithsonianmag.com učia spolu. Nezáleží, či toho vedia viac, alebo menej, alebo im to proste len, ľudovo povedané, viac páli. V triede sú zmiešaní.

Znižovanie rozdielov

Aj aj to pomáha k tomu, že, rozdiely medzi tými najhoršími a najlepšími, sú najmenšie. No triedy, kde sú už budúci vedci, majú obmedzený počet, je tu podľa Newrepublic.com len maximálne 16 žiakov, aby sa vytvorilo viac priestor na bádanie a individuálny prístup.

Ako v bavlnke

Aj pedagógovia majú lepší komfort, ako píše New York Times. V triedach strávia priemerne len 4 hodiny denne a dostávajú tak možnosť lepšie sa individuálne pripraviť na svoje prednášky a naučiť sa nové metódy, ako zaujať deti v tomto svete plnom videohier, sociálnych sietí či mobilov.

Bijú sa o miesto

O prácu učiteľa je tu veľký záujem, a to nesporne aj pre fakt, ktorý spomenula Andrea Novodomská. „V roku 2010 bojovalo 6 600 uchádzačov o 660 miest na základných školách,“ dopĺňa portál a odvolaním sa na Smithsonianmag.com.