Čo je dôležite vedieť o ozbrojenom konflikte v Náhornom Karabachu?

V Náhornom Karabachu došlo v nedeľu 27. septembra k ďalšiemu prehĺbeniu konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Toto je druhé zhoršenie situácie v roku 2020, naposledy sa to stalo v júli a trvalo niečo vyše týždňa.

Konflikt v Náhornom Karabachu je najdlhšou vojnou na území bývalého ZSSR, ktorá sa začala koncom 80. rokov a odvtedy si vyžiadala životy asi 20 tisíc ľudí.

K zhoršovaniu vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom dochádza pravidelne, ale tentokrát obe krajiny zaviedli stanné právo a ohlásili mobilizáciu. To môže naznačovať vážnosť situácie. Netky.sk predstavujú odpovede na najdôležitejšie otázky týkajúce sa konfrontácie v Náhornom Karabachu.

História konfliktu

Azerbajdžan a Arménsko boli súčasťou ZSSR. Karabašský konflikt sa začal vo februári 1988, keď autonómna oblasť Náhorný Karabach oznámila, že opúšťa Azerbajdžanskú SSR.

Prečítajte si viac: Náhorný Karabach sa otriasa v bojoch, nastalo stanné právo a mobilizácia armády

To viedlo k vojne medzi Azerbajdžanom, Náhorným Karabachom a jeho podporujúcim Arménskom. Počas ozbrojenej konfrontácie v rokoch 1992 - 1994 zomrelo až 20 tisíc ľudí, státisíce civilistov prišli o domovy.

Azerbajdžan trvá na tom, že je potrebné rešpektovať územnú celistvosť krajiny. Náhorný Karabach žiada o uznanie za nezávislý štát, Arménsko podporuje orgány neuznanej republiky.

5. mája 1994 podpísali tieto tri strany dohodu o prímerí, v dôsledku ktorej Azerbajdžan fakticky stratil kontrolu nad územím Náhorného Karabachu.

Medzinárodný štatút Karabachu

V roku 1992 bola pre mierové urovnanie tohto konfliktu vytvorená Minská skupina OBSE, na čele ktorej sú traja spolupredsedovia - Rusko, USA a Francúzsko. Odvtedy však konflikt zostal zmrazený a pravidelne sa stupňoval, čo viedlo k ozbrojeným stretom a obetiam.

Podľa zákonov Azerbajdžanu je územie Náhorného Karabachu súčasťou Azerbajdžanskej republiky. Oficiálne Baku stále považuje tento región za okupované územie.

Arménsko oficiálne neuznáva štátnu nezávislosť Náhorného Karabachu, ale rozpočet a armáda neuznanej republiky sú úzko spojené s Jerevanom.

Súvisiaci článok: Zákaz vychádzania a stanné právo aj v Azerbajdžane, vojsko obsadilo strategickú horu

Náhorná Karabašská republika v súčasnosti nedostala oficiálne uznanie od členských štátov Organizácie spojených národov a nie je členom OSN.

Koho v tomto konflikte podporuje Rusko?

Postoj Ruska v tejto otázke je nejednoznačný. Krajina je viazaná záväzkami s Arménskom podľa Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO). Taktiež zostáva Rusko (zároveň s USA a Francúzskom) hlavným sprostredkovateľom rokovaní o riešení konfliktu v Karabachu. V skutočnosti boli tieto rokovania dlho na mŕtvom bode a za 26 rokov sa nikam neposunuli. Hlavným cieľom mediátorov je udržať konflikt v zmrazenom stave a zabrániť eskalácii násilia.

Zmluva o kolektívnej bezpečnosti zaručuje ochranu Arménska iba v prípade vonkajšej agresie. Z tohto dôvodu Azerbajdžan nemôže priamo vyhlásiť vojnu Arménsku, pretože to povedie k vojenskému zásahu zo strany Moskvy. Výsledkom je, že Arménsko operuje na území Karabachu takmer otvorene bez rizika ohrozenia svojich spojencov.

Prečítajte si viac: Arménsky premiér kontaktoval Putina pre napätie v Náhornom Karabachu

Moskva zároveň predáva vojenskú techniku ​​obom stranám konfliktu. Od roku 2013 Rusko dodalo pre Arménsko 35 tankov, 110 obrnených bojových vozidiel, 50 raketometov a 200 rakiet. V septembri 2015 sa Moskva a Jerevan dohodli, že Arménsko nakúpi ďalšie ruské zbrane v hodnote 200 miliónov dolárov.

Azerbajdžan zároveň podpísal s Ruskom zmluvy na nákup protilietadlových raketových systémov S-300 a asi 100 bojových vrtuľníkov. Boli tiež uzavreté dohody o nákupe najmenej 100 tankov a bojových vozidiel pechoty, systémov ťažkých plameňometov a raketometných systémov Smerč. Celkové náklady na vojenské vybavenie zakúpené z Ruska sa odhadujú na najmenej 4 miliardy dolárov.

Prečo sa Turecko zapája do konfliktu?

Tureckov tomto konflikte stojí na strane Azerbajdžanu od začiatku 90. rokov. Neide však o priamom vojenskom zásahu. Prekážajú tomu spojenecké vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou a záruky neobnovenia konfliktu zo strany Ruska, USA a krajín EÚ.

Ankara však v posledných rokoch aktívne vedie hybridné vojny, a to aj proti ruským spojencom na Blízkom východe a v Afrike. A to nebráni v udržiavaní normálnych vzťahov medzi Tureckom a Ruskom.

Turecké orgány majú svoje vlastné politické ciele. Ankara sa snaží predovšetkým nahradiť Rusko ako hlavného partnera Azerbajdžanu. Je tiež v záujme Turecka, aby sa konflikt v Karabachu použil ako argument pri vyjednávaní s Ruskom o severnej Sýrii a Líbyi, kde sa obe krajiny zmenili z partnerov na rivalov.

Súvisiaci článok: Rusi požiadali Turecko o upokojenie situácie, odpoveďou malo byť zostrelenie arménskeho lietadla