Irackí doktori sú za smrť pacienta s koronavírusom bití do bezvedomia

Zbili ho do bezvedomia a o dve hodiny neskôr sa tento štyridsaťsedemročný riaditeľ nadžafskej nemocnice Al-Amal prebudil na inej klinike. Celé telo mal pokryté modrinami a odreninami. Útoky na lekára kvôli úmrtiu ľudí s Covidom-19 nie sú v Iraku ojedinelé, napísala agentúra Reuters.

"Všetci doktori majú strach. Zadržíme dych vždy, keď pacient zomrie," povedal niekoľko týždňov po útoku Šajbání vo svojom dome v Kúfe.

Rovnako ako kolegovia bojuje s pribúdajúcimi prípadmi Covidu-19 v zdravotníckom systéme, ktorý sa roky rozkladá kvôli bojom a nedostatku peňazí. Teraz zdravotníkov navyše ohrozuje zúrivosť príbuzných mŕtvych. Od začiatku epidémie bolo lekárov už napadnutých niekoľko desiatok.

OSN upozornila, že by sa situácia okolo epidémie v Iraku mohla vymknúť spod kontroly. Úrady uvoľnili mnohé obmedzenia, znova sa otvorili reštaurácie a mešity, aj keď hranica zostala pre pútnikov v čase šiitskej púti uzavretá.

V Iraku denne pribúda niekoľko tisíc nových nakazených, celkom ich bolo zaregistrovaných vyše 300 000. Zomrelo viac ako 8000 pacientov a zdravotníci počítajú s novým nárastom prípadov.

Incident, pri ktorom bol zbitý Šajbání, zachytila ​​bezpečnostná kamera a z nej sa dostal na sociálne siete, aj keď Šajbání nevie akou cestou.

Pacienta mu do nemocnice priviezli v kritickom stave. "Nenávidím sa a nenávidím deň, keď som sa stal v Iraku lekárom. Priviezli pacienta v konečnom štádiu a on zomrel. A chcú, aby zodpovednosť nieslo zdravotníctvo," povedal k tomu Šajbání.

Zaistiť bezpečnosť v nemocnici je ťažké, najmä v situácii, keď vznikne napätie medzi rodinou chorého a personálom. Šajbáního zariadenie je stredisko pre izoláciu pacientov s Covidom-19. Bežne je tam ale možné vidieť príbuzných chorých bez ochranného oblečenia, ktoré majú nosiť, niektorí si berú iba rúška.

Okrem týchto problémov sa iracké zdravotníctvo potýka s nedostatkom personálu. V roku 2018 pripadalo na tisíc obyvateľov 2,1 zdravotníka a pôrodných asistentiek. V Jordánsku to bolo 3,2 a v Libanone 3,7 zdravotníka. Na tisíc občanov potom bolo 0,83 lekára, v Jordánsku 2,3. Vzhľadom k mnohoročnému podfinancovaniu sa nedostáva liekov, kyslíka ani základného zdravotníckeho materiálu.

Mnoho mladých lekárov sa sťažuje na preťaženosť - pracujú 12 až 16 hodín denne, čo zvyšuje chybovosť pri liečbe i predpisovaní receptov. Niektorí berú za poskytnutie liekov úplatky.

Premiér Mustafa Kázimí útoky na doktorov odsúdil a sľúbil potrestanie vinníkov. Šéf zväzu lekárov Abdal Amír Husajn povedal, že v posledných mesiacoch útokov pribudlo a zväz nemá informácie o všetkých. Ide o slovné aj fyzické napadnutie, niekedy aj o útok nožom.

Šajbání oznámil svoj prípad na polícii, ale tí, čo ho zbili, mu hrozia novým útokom, ak sťažnosť nestiahne. "Mohli by napadnúť mňa aj moju rodinu," hovorí doktor, ktorý teraz sám z domu nevychádza.

Ministerstvo zdravotníctva poverilo svoje právne oddelenie, aby útočníkov zažalovalo rovnako ako tých, ktorí pacientov ošetrovali nedostatočne.

Podľa lekárskeho zväzu od roku 2003, kedy začala invázia do Iraku, bolo zabitých 320 lekárov. Ďalšie tisícky boli unesené alebo čelili hrozbe. Podľa ochrancov ľudských práv sú štátne inštitúcie neschopné útočníkov na lekárov postaviť pred súd, najmä keď patria k chudobnému kmeňu alebo vplyvným milíciám.

"Vláda nevie lekára ochrániť a lekári nakoniec kauzy vzdávajú, pretože čelia ďalším hrozbám," povedal Husajn. Niekedy sám pôsobí ako prostredník pri vyjednávaní.

Lekári kvôli množiacim sa útokom v minulých mesiacoch štrajkovali a protestovali. Dvadsaťsedemročného bagdadskeho doktora Abbása Aladdina napadla rodina pacienta zosnulého s Covidom-19 a mladý muž začal uvažovať o tom, že niekde požiada o azyl. "Tu je situácia neznesiteľná," povedal.