Úžasná modlitba trojročného dievčatka! Takto prosilo a Boh vypočul

Keby si vekom starší osvojil schopnosť najmenšieho, smial by sa viac a smiech by vychádzal zo srdca, a nie z akejsi povinnosti či nepísaného pravidla, podľa ktorého musí nastať rehot, ak sa niekto pokúsi sformulovať vtip.

Veď aj dieťa si odrie koleno
Netrávilo by sa toľko času v minulosti, ale pohlo by sa za ďalším dobrodružstvom. Veď aj dieťa si odrie koleno, narobí si modrinu, a hoci v prvom okamihu plače nad bolesťou, neskôr si ani nespomenie na krátkodobý smútok.

Zdvihne sa, trochu krivká, ale nezabúda žiť. A to ani nespomínam vzťah k Bohu. Och, kiežby vedel svet vnímať vieru tak ako tí malí a vraj neskúsení.

Prečítajte si viac: Vytúžený syn sa mu narodil, keď mal sto rokov

U zubára
Žena absolvovala síce nechcenú, ale nútenú návštevu zubára. Lekár ju ošetril a vykonal to, čo bolo treba, aby sa kaz napravil a neprišlo k poškodeniu či ešte zvýšenej budúcej ťažkosti.

A veru to nebolo príjemné. Len čo sa žena z ordinácie odplazila domov, ľahla si na posteľ. Bolesť to bola veľká, ťažko sa jej čokoľvek robilo.

Mohlo by vás zaujímať: Čo by ti Boh nikdy nelajkol?

Modlitba
Jej trojročná dcéra to pozorovala a nepáčilo sa jej to. Nerada videla mamu trpieť, a keďže pochádzala z rodiny, v ktorej sa viera v Boha skloňovala na každom kroku, nemusela dvakrát premýšľať, na koho sa obráti o pomoc.

Dievčatko pristúpilo k mame, položilo jej drobnú ruku na tvár a začalo sa modliť. Na svoju prosbu spotrebovalo tri slová. „Ježiš, mama, au," povedalo celkom vážne, sňalo ruku z matkinho líca a odstúpilo. V skutočnosti tým mienilo toto: „Ježiš, moja mama má bolesti. Prosím, uzdrav ju."

Boh hľadá hĺbku
Koľko slov by asi minul dospelý človek? Snažil by sa sformulovať niečo krasoznejúce, možno aj poetické a nezabudol by pridať kýbeľ emócií. Dievčatko modlitbou naučilo, že dôležitosť nie je v počte viet, ale v úprimnosti srdca. Boh sa priznal, ženy sa okamžite dotkol a jej bolesť zmizla. Že to je náhoda? Alebo to nie je uveriteľné?

Nuž, náhodou sa to dá nazvať len ťažko a neuveriteľné to možno je, ale stalo sa to. Boh dal najavo, v čom má záľubu. Nehľadá siahodlhý monológ bez štipky pravdy, načahuje sa po hĺbke a po presnej kombinácii písmen. Je rád, keď modlitebník vie, čo chce a neváha mu to povedať. Tomu sa hovorí viera.