Vedcov znepokojuje veľkosť ozónovej diery nad Antarktídou

Dané zistenie je založené na pozorovaniach európskej satelitnej služby na monitorovanie zemskej atmosféry s názvom Copernicus.

Každý rok v auguste, na začiatku antarktickej jari, začína ozónová diera rásť. Svoje maximum zvyčajne dosahuje okolo mesiaca október. Úbytok ozónu nad najjužnejším kontinentom bol prvýkrát zaznamenaný v roku 1985, pripomína agentúra AP.

Za posledných 35 rokov boli zavedené rozličné opatrenia na zmenšenie tejto diery, vrátane Montrealského protokolu z roku 1987, medzinárodné zmluvy určené k ochrane ozónovej vrstvy postupným ukončením výroby mnohých škodlivých a vrstvu ohrozujúcich látok.

Aujourd'hui sur mon blog :
- La dernière zone de glace.
- Les trous dans les couches d’ozone arctique et antarctique.

Today on my weblog :
- The Last Ice Area.
- The holes in the Arctic and Antarctic ozone layers.https://t.co/SmwZOI86PM pic.twitter.com/yhwmxttWlP

— Claude Grandpey, Volcans & Glaciers (@Kilauea50) October 11, 2020

Napriek opakovane sa zväčšujúcemu otvoru sú vedci z WMO presvedčení, že od zavedenia "montrealského" obmedzenia na tzv. Halogénové uhľovodíky ničiace ozónovú vrstvu sa diera celkovo pomaly zotavuje.

Klimatické modelovanie naznačuje, že by sa ozónová vrstva v roku 2060 mohla dokonca vrátiť na úroveň roku 1980.

"Spokojní byť nemôžeme," upozornila Clare Nullisová, hovorkyňa Svetovej meteorologickej organizácie, ktorá funguje pod záštitou OSN. Doteraz stále platí, že takmer každý rok výrazne narastie.

Hole in ozone layer improving but lesson not learned on climate change: environmental lawyer

READ MORE: https://t.co/1W3v5UJbYk#Adaptation #Antarctica #Arctic #CarbonDioxide #ClimateAction #ClimateChange #ClimateScience #climatology #Companies #Environment+ pic.twitter.com/2HTDT5g9nw

— IAM Platform (@IAM__Network) October 11, 2020

Vyčerpávanie ozónu závisí na extrémne nízkych teplotách. Čím nižšia je teplota v stratosfére nad Antarktídou, tým väčšia je ozónová diera. Vedci predpovedajú, že ozónová diera sa na jar (na jar z pohľadu našich zemepisných šírok) zase zmenší a v zásade sa obnoví - funguje to skrátka ako sezónna udalosť.

Tento rok v apríli európska služba Copernicus odhalila, že sa rekordne stenčila vrstva ozónu nad Arktídou - nad oblasťou severného pólu sa tak vytvorila neobvyklá ozónová diera trikrát väčšia ako celé Grónsko. Vznik ozónových dier nad severným pólom pritom obvyklý nie je.

Ozónová vrstva chráni živé organizmy na planéte pred ultrafialovým slnečným žiarením. Vyskytuje sa vo vrstve atmosféry nazývanej stratosféra vo výške 10 až 50 kilometrov nad zemou.

I’m not a scientist but does the ozone hole in Antarctica have something to do with the heatwave in the Arctic? Or... #ClimateAction pic.twitter.com/Eathf1X4YR

— World Peace (@darren_925) October 8, 2020

Postupné narušovanie jej hrúbky viedlo podľa odborníkov k nárastu rakovinových, kožných a očných ochorení aj k ďalším negatívnym dôsledkom.

Mrazivé teploty každoročne umožnia nahromadenie oblakov vo vysokých výškach najmä nad južným pólom. Prvky ako chlór a bróm, ktoré sa do atmosféry dostávajú napríklad z chladiacich zariadení, vyvolajú na povrchu týchto oblakov chemické reakcie, ktoré ozónovú vrstvu rozrušujú.