Americký volebný systém, ktorý vďaka nepriamej voľbe prostredníctvom Zboru voliteľov už niekoľkokrát umožnil víťazstvo kandidátovi s nižším počtom hlasov, patrí medzi najkomplikovanejšie a najkontroverznejšie na svete.
Nejde o počet celkových hlasov
Do povedomia verejnosti na celom svete sa výrazne zapísal najmä pred štyrmi rokmi v súvislosti s víťazstvom republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa, napriek tomu, že jeho demokratická protikandidátka Hillary Clintonová získala o takmer tri milióny hlasov viac. Stalo sa tak vďaka Trumpovým tesným víťazstvám v niekoľkých kľúčových štátoch, vďaka čomu prekročil potrebnú hranicu 270 voliteľov.
Hlavní kandidáti
Prezidentské voľby sa v Spojených štátoch konajú každé štyri roky, vždy v prvý utorok po prvom novembrovom pondelku. Tie najbližšie sa uskutočnia 3. novembra 2020. Postavia sa v nich proti sebe súčasný prezident Donald Trump a jeho demokratický protikandidát Joe Biden.
Podľa starej tradície
Základy amerického volebného systému vychádzajú z ústavy z roku 1787, ktorá stanovila pravidlá nepriamych, jednokolových prezidentských volieb. Americkí Otcovia zakladatelia v tomto riešení videli kompromis medzi priamymi voľbami a voľbou členmi Kongresu, ktorú považovali za nedostatočne demokratickú. Odvtedy sa už dostali do kongresu stovky návrhov na dodatky v snahe upraviť alebo zrušiť tento systém, no ani jeden z nich neuspel.
Zástupcovia ľudu
Zbor voliteľov má 538 členov, ktorí zastupujú jednotlivé štáty. Každý štát má toľko voliteľov, koľko má zástupcov v Snemovni reprezentantov, ktorých počet závisí od počtu obyvateľov štátu, a Senáte, kde má každý štát dvoch zástupcov. Kalifornia má napríklad 55 voliteľov, Texas 38, Florida a New York po 29, zatiaľ čo riedko osídlené štáty ako Aljaška, Delaware, Vermont alebo Wyoming majú troch, rovnako ako Washington, D. C.
Vo väčšine štátov, s výnimkou dvoch - Nebrasky a Maine, pritom platí systém "víťaz berie všetko", čo znamená, že ten kandidát, ktorý získa viac voličských hlasov, si na konto pripíše všetkých voliteľov za tento štát.
Volitelia
Nič v ústave pritom voliteľov nezaväzuje k tomu, aby hlasovali konkrétnym spôsobom. V prípade, že od nich štáty vyžadujú, aby rešpektovali výsledky hlasovania voličov, a oni tak nespravia, čaká ich zväčša len pokuta. Takéto prípady "nespoľahlivých voliteľov" sú však zriedkavé - v rokoch 1796 až 2016 hlasovalo proti víťazovi hlasovania v štáte asi 180 voliteľov, a zatiaľ nikdy sa nestalo, že by ovplyvnili výsledok volieb. Najvyšší súd v júli 2020 rozhodol, že štáty môžu zákonne zaviazať voliteľov, aby hlasovali za víťaza hlasovania v štáte, a určiť im aj tresty za porušenie týchto záväzkov.
Zvíťazili aj s menej hlasmi
Trump je piatym víťazom prezidentských volieb, ktorý vo voľbách získal menej hlasov, ako jeho súper. Prvým bol v roku 1824 John Quincy Adams, ktorý takto zdolal Andrewa Jacksona. Práve v roku 1824 pritom prvý raz zaznamenávali aj počty voličských hlasov. V roku 1876 zase Rutherford B. Hayes získal o tri percentá hlasov menej ako Samuel J. Tilden, v roku 1888 sa takto stal prezidentom Benjamin Harrison, aj keď viac hlasov dostal Grover Cleveland a napokon v roku 2000 George W. Bush zdolal vďaka voliteľom Ala Gorea. John Quincy Adams bol členom Demokraticko-republikánskej strany, rovnako ako jeho súper, zatiaľ čo zvyšní štyria zastupovali Republikánsku stranu a triumfovali takto nad členmi Demokratickej strany.
Volia sa aj členovia oboch komôr
I keď sa pozornosť celého sveta bude tretieho novembra sústreďovať najmä na súboj Trumpa s Bidenom, americkí voliči si budú na hlasovacích lístkoch vyberať aj nových členov Kongresu. Demokrati, ktorí majú pod kontrolou Snemovňu reprezentantov, si túto pozíciu budú chcieť udržať a zároveň získať aj prevahu v Senáte. V prípade, že budú mať väčšinu v oboch komorách, budú totiž môcť blokovať alebo zdržiavať Trumpove plány, ak získa prezidentský mandát aj na ďalšie funkčné obdobie. V hre je pritom všetkých 435 kresiel v Snemovni reprezentantov a 35 zo stovky miest v Senáte.
Hlasy sa budú počítať dlhšie
Spočítanie všetkých hlasov vo voľbách zvykne trvať niekoľko dní, no zvyčajne boli výsledky jasné v skorých ranných hodinách nasledujúceho dňa. Tento rok to však zrejme potrvá dlhšie, keďže pre pandémiu koronavírusu hlasuje veľa ľudí poštou. Úrady už vopred upozorňujú, že na spočítanie hlasov sa bude možno čakať niekoľko dní, či dokonca týždňov.
Volitelia sa v hlavných mestách štátov stretnú 14. decembra a odovzdajú svoje hlasy. Kongres následne 6. januára 2021 potvrdí víťaza prezidentských volieb, ktorý 20. januára zloží prísahu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies